Povolenie stavby je na Slovensku jednoduché. Jednoduchšie to už byť ani nemôže. Na Slovensku je možné postaviť stavbu bez povolenia a po čase požiadať o dodatočné povolenie stavby.
VYŠNÝ KUBÍN. Takéto dodatočné povolenie má veľa výhod. Len sa konštatuje, že stavba stojí. Keďže je už postavená, ako klásť podmienky pre výstavbu? Stavebníkovi, ktorý ctí zákony, pri riadnom stavebnom povolení takéto podmienky často znepríjemňujú život, nehovoriac o priestore na korupciu.
Existuje síce malé, čisto teoretické riziko odstránenia stavby realizovanej bez riadneho stavebného povolenia, ale toto sa v slovenských podmienkach zásadne neuplatňuje. Ďalšou veľkou výhodou stavby, ktorá vyrástla bez riadneho stavebného konania, je možnosť vydržania, teda legálneho ukradnutia cudzieho pozemku, na ktorom stojí. Stačí len, že sa stavebník tvári, že nevie, komu pozemok patrí.
Po desiatich rokoch podá na súd žalobu o vydržaní pozemku, k čomu stačí vysloviť domnienku, že pozemok je jeho a skutočnému vlastníkovi nepomôžu na súde ani právoplatné majetko-právne doklady, ani to, že za pozemok riadne platil dane.
Slováci, zvážte úžasné možnosti tejto nadštandardnej stavebnej demokracie na Slovensku. Aspoň vy, ktorým to charakter dovolí. A dobrá rada pre tých, ktorým to charakter nedovolí: Každému, kto vám vstúpi na pozemok a chce tam stavať, musíte spôsobiť aspoň minimálne zdravotné poškodenia a mať o tom lekársku správu. Lebo inak nedokážete, že ste toho, kto stavia na vašom, na jeho omyl skutočne dostatočne upozornili.
Možno to takto nefunguje všade na Slovensku, ale mám s tým osobné skúsenosti. Totiž! Konkrétni ľudia, ktorí stavby postavili, či už bez povolenia, alebo v rozpore s ním, celé na cudzom pozemku, alebo na cudzie pozemky zasahujúce, nielenže neboli postihnutí za takéto konanie, ale súd rozhodol v ich prospech. A! Ako bonus získali ešte časť cudzieho pozemku.
To je naša reálna skúsenosť. Tým, ktorým sa zdá uvedená skúsenosť prehnaná, som ochotný poskytnúť k nahliadnutiu príslušné rozhodnutia, na ktoré sa v prípade potreby budú môcť odvolávať.
Autor: Igor Krpelán
