ORAVA. Dodnes je na Orave zvykom po štedrej večeri veštiť zdravie z prekrojeného jabĺčka alebo rozlúsknutého orecha. Ak sú zdravé, budú zdraví aj ľudia. Ak sú červivé, ľudia budú chorí.
„V mnohých domácnostiach na celej Orave pretrvala aj stará tradícia donášania rezaných ovocných halúzok, ktoré svojím rozkvitnutím okrem estetickej funkcie umožňovali v minulosti aj predpovedať úrodu, zdravie či vydaj dievky v dome. Dodnes je tiež zvykom zdobiť si príbytky zelenými, prevažne jedľovými a borovicovými vetvičkami,“ hovorí etnografka Oravského múzea Elena Beňušová.
Zelené vetvičky, ktorými si zdobili nielen príbytky ale aj hospodárske stavby, od konca 19. storočia nahradil vianočný stromček, symbol šíriaci sa z nemeckého a rakúskeho prostredia. Stromček zdobili jabĺčka, orechy a rôzne slamené a papierové ozdoby, ktoré si ľudia vyrábali sami.
Rôzne podoby vianočného stromčeka, na hornej Orave nazývaného aj podlas či podlažník, dodnes dotvára ľudový betlehem ako neoddeliteľná súčasť vianočných zvykov na Orave. Vianočný stromček ostával v dome podľa miestnych zvyklostí do Troch kráľov alebo až do Hromníc.
Ráno na Štedrý deň prinášali pastieri kráv do príbytkov polazník či brezovec, brezový prút ozdobený na konci klasmi ovsa a vetvičkou z jedličky. Pri vstupe do domu zavinšovali a popriali domácim zdravie a šťastie, za čo dostali ako odmenu chlieb. Gazda na jar týmto prútom vyháňal dobytok na prvú pašu, aby bol zdravý a aby sa nenavracal z paše.
„Štedrý deň bol pôstnym dňom. Často sa vyžadoval úplný pôst až do večere, na ktorej sa podávali štedrovečerné jedlá pripravené prevažne z rastlinných produktov ako hrach, šošovica, ale aj gríska, ryža v mlieku, opekance s makom, pirohy s bryndzou, lekvárom či tvarohom a kapustnica, ktorá je dodnes tradičným vianočným jedlom.
V katolíckych rodinách bola súčasťou večere ryba, kým u evanjelikov bolo prípustné konzumovať i mäsité pokrmy. V kresťanských domácnostiach veriaci dodržiavajú pôst aj v súčasnosti a ako štedrovečerné jedlo sa dodnes traduje vianočná kapustnica, často varená s hubami, prípadne údenou rybou.
V mnohých rodinách ako tradičné štedrovečerné jedlo pretrvali aj opekance s makom a z koláčov záviny plnené najmä makom a orechmi,“ vysvetľuje Beňušová.
Jedným z dominantných symbolov Vianoc na Orave bol chlieb, pre ktorý sa zaužíval aj názov vianočný chlieb.
„Magickú silu mu dodávali rôzne plodiny, hlavne cesnak, ktorý sa pridával do cesta alebo sa ním zdobil jeho povrch. Aj dnes v mnohých rodinách ostáva na stole počas celých sviatkov chlieb ale aj cesnak a pod obrusom peniaze, tie až do Nového roka, aby v budúcom roku nič nechýbalo, ale všetkého bola hojnosť,“ dodáva etnografka Oravského múzea.
Vianoce na Orave sa ešte aj dnes nazývajú hodmi, Štedrý deň niektorí stále volajú Dohviezdny večer, Vilija a v severnej časti regiónu Badňak.
