Aké športy vás v mladosti zaujímali?
Všetky individuálne a kolektívne športy, ku ktorým som mal na dedine prístup. Hlavne stolný tenis, futbal a lyžovanie. Na strednej škole v Ružomberku som spoznával gymnastiku, box, zápasenie, skoky na lyžiach.
Ako chlapca z dediny ma zaujímalo všetko nové. Najbližšie som mal k bežeckému lyžovaniu a to vďaka spolužiakom Vladovi Bárdymu z Važca a Milanovi Staroňovi, ktorí v tom čase aktívne trénovali a pretekali za známe podtatranské kluby.
K bežeckému lyžovaniu som sa vrátil už ako učiteľ v Novoti v roku 1970, kedy sme spolu so Štefanom Hlavatým a Jaroslavom Kubáčkom založili krúžok bežeckého lyžovania. Za tri roky sa oddiel dostal medzi oravskú špičku a úspešne konkuroval Dolnému Kubínu a Zubercu.
Kedy ste sa ako učiteľ dostali do rodnej Brezy?
V roku 1976. V tom roku som založil krúžok bežeckého lyžovania pri základnej deväťročnej škole spoločne s kolegom Mikulášom Hubom. O niečo neskôr s Antonom Volčekom a Antonom Náčinom oddiel bežeckého lyžovania pri miestnej telovýchovnej jednote.
Mali ste v začiatkoch dostatok materiálneho vybavenia?
Začiatky sú vždy ťažké. Zdalo by sa, že financovanie bolo jednoduchšie. Niečo dala škola a telovýchovná jednota.
Ak sme chceli siahnuť na vrchol, museli sme zabezpečiť kvalitný výstroj a ten sa v tom čase zháňal veľmi ťažko. Teraz je možností na financovanie športu viac, len ich treba vedieť nájsť. Mrzí ma však, že je čoraz menej zapálených ľudí, ktorí sú ochotní venovať voľný čas organizovaniu športu.
V osemdesiatych rokoch sa Breza zaradila ku kvalitným klubom v Československu.
Podobne aj Zákamenné, Dolný Kubín a Zuberec. Breza sa stala hornooravským športovým strediskom, s výbornými lyžiarmi bežcami a biatlonistami. V náročnej konkurencii si priniesli niekoľko medailí z vrcholných súťaží Slovenska a Československa.
Čo sa stalo po roku 1990? Oddiel ukončil svoju činnosť, ktorú opätovne naštartoval až v roku 2008.
Bol to dôsledok celospoločenského chaosu spôsobeného zmenou spoločenského systému, nie financovania. Odzrkadlilo sa to nielen v brezianskom športe, ale aj v športe na Slovensku a vo všetkých postkomunistických krajinách.
I keď som bol odporcom komunizmu, v niektorých oblastiach mal svoje pozitíva. Šport bol celoplošne podporovaný, i keď tak ako aj dnes bolo treba bojovať o každú korunu na jeho podporu.
V novodobej histórii brezianskeho biatlonu a bežeckého lyžovania máte za sebou dva veľmi úspešné roky.
U sedemročnej vnučky Júlie Balákovej som cítil záujem o prírodu a bežky. Potešilo ma to. Začal som ju systematicky od jari 2008 trénovať a pripravovať na súťaže. Všimli si to moji bývalí zverenci, dnes už aj rodičia a oslovili ma. Ja som sa obrátil na priateľov, bývalých trénerov Antona Volčeka a Antona Náčina a zárodky klubu boli na svete.
Nemám radosť z medaily svojho zverenca, ak cítim, že sám duchovne nerastie. Tak ako prehra, tak aj sláva nepripravenému športovcovi môže uškodiť. Mám skúsenosti, že ak je aj talentovaný, jeho výkony po roku, dvoch začnú prudko klesať.
Už v prvom roku letnej biatlonovej sezóny 2009 sme prekvapili. V slovenskom rebríčku sme skončili na šiestej priečke. Pred nami boli kluby s bohatou tradíciou a históriou ako Osrblie, Brezno, Banská Bystrica a ďalšie.
Tento rok sa Tomáš Kubas stal aj v biatlone aj v bežeckom lyžovaní majstrom Slovenska. V letnom biatlone sme boli ešte úspešnejší. Titul majstra Slovenska získal Tomáš Kubas a Michaela Maxová z Rabče, ktorá trénuje u nás.
Vašimi rukami prešlo niekoľko športovcov.
Pravidlá pre členov klubu sú jasné. Na prvom mieste je rodina, potom škola a biatlon je až na treťom mieste. Pretekári vstupujú do prípravky. Sú tam dovtedy, pokiaľ nesplnia limity a rodičia im nezabezpečia požadovaný výstroj. Tréningy mávame trikrát do týždňa. Ak ho niekto vynechá trikrát, je preradený do prípravky, ak šesťkrát, je vyradený.
Nemajú deti z biatlonovej zbrane spočiatku strach?
Skôr ich láka. Je to pre nich určité dobrodružstvo a tajomstvo. Zvládnutie streľby v biatlone je veľmi náročné. Športovec sa musí naučiť ovládať nielen telo pri maximálnom zaťažení, ale aj ducha. V tom je čaro biatlonu.
Čo by ste zaželali brezianskemu športu do nového roka?
Breza patrí medzi vážené športové dediny na Orave. V roku 2011 mu želám veľa obetavých priateľov, mladých športovcov a úspechov.
