DOLNÝ KUBÍN. Keď mal Peter Ballek trinásť, jeho matke - cukrovkárke sa náhle zhoršil zdravotný stav. Musela odísť na dlhšiu dobu do nemocnice. Chlapec zostal na celú domácnosť sám. Naučil sa variť, prať, upratovať, nakupovať. Neskôr aj postarať sa o chorú mamu.
Peter svoj osud nevníma ako nutnú obetu. Príde mu úplne prirodzené, že ešte ako školopovinný chlapec prevzal zodpovednosť, ktorú obvykle mávajú dospelí ľudia.
V ťažkom osude našiel zmysel života
Peter vedel, že zhoršenie maminho zdravotného stavu je otázka času. Na to, že po nej prevezme vedenie domácnosti, bol pripravený. „Mamu bolia nohy a nevidí," hovorí 17-ročný Dolnokubínčan. Keďže jeho súrodenci už majú vlastný život a otec sa o rodinu nezaujíma, zostal na všetko sám.
Zvládať domáce práce ho naučila mama. Nemal s tým problém. Práve naopak. Udalosti v rodine dali jeho životu zmysel. Pomáhať ťažko chorej matke ho napĺňa väčším uspokojením, ako túlanie sa s kamarátmi po baroch či diskotékach. Bežný život dnešnej dospievajúcej mládeže ho neláka.
Priznáva však, že spočiatku prežíval ťažké chvíle. Najhoršie bolo zvyknúť si doma na samotu. Ani vtedy nezabúdal na mamu, pravidelne ju navštevoval v špitáli.
Taký normálny iný chalan
Peter chce byť lekárom. V rozhodovaní mu pomohli jeho doterajšie zážitky a skúsenosti. „Zatiaľ to je ďaleká budúcnosť. Teraz chcem hlavne dokončiť strednú školu." Ani jej výber nebol náhodný, Peter je študentom zdravotníckej školy. Odborné znalosti využije pri starostlivosti o svojho najbližšieho rodinného pacienta. V čisto dievčenskom kolektíve je jediným chlapcom. Pochvaľuje si. „Mám sa dobre."
Napriek tomu, že Peťo sa od svojich rovesníkov líši spôsobom života, je to normálny mladý chalan. Má sny aj záľuby. K nim patria futbal, florbal, v poslednej dobe trávi veľa času za počítačom. So spoločnosťou mamy si vystačí. „Smejeme sa, radujeme z každej maličkosti." Vianoce strávia tiež spolu. Budú darčeky aj dobré jedlo. No tým najkrajším darčekom pre syna by bolo, keby sa jeho milovanej mame vrátil aspoň zrak.
Spolužiaci o ňom dali vedieť
„Do 9.C triedy chodí chlapec menom Peťo Ballek. Každý by si myslel, že je to normálny chlapec so svojimi problémami a s jednou chybičkou, ktorou je rázštep. Jeho dušu trápi starosť o vážne chorú matku. Peťo je jej očami, ušami a ústami.
Petra ocenili za pomoc v rodine v súťaži Detský čin roka.
Namiesto toho, aby si urobil úlohy do školy a šiel von s kamarátmi, najprv podá mame lieky, uprace byt, ešte niečo pomôže. Myslíme si, že vďaka tomu, že sa dokáže obetovať a pomáhať mame s nehynúcou láskou, by sme si ho mali ceniť a vážiť, lebo takýto skutok by v niektorých prípadoch nezvládol ani dospelý človek," písala v liste za ostatných bývalých spolužiakov zo Základnej školy Petra Škrabáka Marianna Palugová.
Školáci poslali Petrov príbeh do súťaže Detský čin roka, oceňujú v nej deti za dobré skutky. Peťo si odniesol cenu za pomoc v rodine.
