TRSTENÁ. Filip Kadlubiak mal rád šport, miloval basketbal, snoubording, futbal, hokej, rád plával. Mal množstvo kamarátov, aj škola mu išla. Všetko sa zo dňa na deň úplne zmenilo.
Bolesť neprestávala
Leto pred dvomi rokmi. Filipa začala pobolievať pravá ruka. Spočiatku tomu neprikladal veľký význam. Mama Andrea si myslela, že ju má len presilenú. „Mysleli sme, že to má zo športovania." Filip začal brať lieky proti bolesti, ruku si liečil pod biolampou, aj rôznymi mastičkami.
Dva týždne v Španielsku, týždeň u starkej. Domov sa vrátil slabý, iba oddychoval. Ruka bolela čoraz viac. „V noci som takmer nespal. Každé tri hodiny som jedol lieky, no nezaberali," hovorí o hroznom období. Filip sa rozhodol ísť k lekárovi. V Trstenej mu urobili sono, röntgen a CT vyšetrenie. S výsledkami ho poslali do Martina, odtiaľ do Bratislavy na biopsiu.
Jediné, no hrozné riešenie
Odborníci z detskej onkológie stanovili krutú diagnózu - chlapcovo rameno zožieral osteosarkóm - rakovina postihujúca dlhé kosti. „Bol to zhubný nádor. Verili sme, že lekári ruku zachránia," hovorí mama. Ich túžby sa nenaplnili. Rakovina úplne zničila kosť, pokračovala až do tkaniva. Zachrániť Filipovi život mohla iba amputácia. „Bolo to ťažké. Musel som sa rozhodnúť rýchlo. Premýšľal som, čo bude, keď mi ruku odoberú. Nemal som na výber. Súhlasil som."
S otcom Romanom.
Nasledovala dlhá liečba. Predoperačnú chemoterapiu vystriedala po amputácii druhá vlna chemoterapií. Ruka Filipovi chýba, často ju cíti. „Sú to fantómové bolesti. Vraj sa ich nikdy nezbavím."
Choroba sa vrátila
Po deviatich mesiacoch liečby sa v máji minulého roka konečne vrátil domov. Choroba sa onedlho vrátila, v amputovanom mieste. Znova podstúpil chemoterapiu. Kontrolné vyšetrenia v marci tohto roku dopadli zle. „Chemoterapia nezabrala, nádor v ramene od zimy ešte viac narástol. Objavila sa dokonca metastáza v pľúcach," hovorí mama Andrea.
Lekári navrhli odobrať pravý spodný lalok pľúc, vybrať lopatku a časť kľúčnej kosti, keďže cez amputované miesto by sa k nádoru v ramene nedostali. Možnosti liečby konzultovali s viacerými špičkovými odborníkmi v Európe, ale všetci sa zhodli na rovnakom výsledku - operácia a ďalšia chemoterapia. Mladý pacient odmietol. „Liečba nezabrala, chemoterapia ma veľmi vyčerpávala. Ďalšiu operáciu som nechcel. Nevidel som v tom zmysel."
Posledná nádej
V máji svitla nádej. Príbuzná žijúca v Ostrave informovala rodinu o novom prístroji v tamojšej nemocnici. Kybernetický nôž, Filip bol ochotný vyskúšať ho. Mama denne písala prednostovi kliniky, prosila, aby sa pokúsil zachrániť jej syna. „V auguste mi napísal, že ak vybavíme do dvoch týždňov všetky povolenia potrebné k zahraničnej liečbe, 16. augusta máme termín."
Za štrnásť dní stihli obehať toľko lekárov a inštitúcií, že tomu ani sami neverili. Okrem súhlasu lekárov potrebovali aj súhlas poisťovne. Každý ochotne vychádzal v ústrety.
Po príchode do českej nemocnice absolvoval Filip viacero vyšetrení. Našťastie, podmienku nemať viac ako tri nádory väčšie ako päť centimetrov spĺňal.
S ramenom skúsenosti nemali
S pľúcami českí lekári liečbu špeciálnou terapiou už mali. S nádorom v ramene nie. Nevedeli, ako bezbolestná a ne-krvavá operácia dopadne. „Bolo to perfektné. Ráno mi robili zákrok, popoludní som bol na plavárni. Bolesti žiadne."
Výsledky sa dozvedel len nedávno, pri kontrole po troch mesiacoch. „Nádor v pľúcach sa zmenšil o tretinu. A bude sa zmenšovať ďalej. Po tejto správe sme mali doma predčasné Vianoce."
Bratislavskí lekári o ramene pochybovali, výsledky vyšetrení poslali na kliniku rádiochirurgie do Ostravy. Odpoveď prišla minulý piatok. „Nádor sa síce nezmenšil, no nezväčšuje sa. Prednosta nás poprosil, aby sme boli trpezliví, že to pôjde správnou cestou," hovorí mama o druhom vianočnom darčeku.
Rodina je pre Filipa veľkou oporou.
Filip by už nemal podstúpiť ďalšiu liečbu. Nádory sa po zákroku kybernetickým nožom časom úplne stratia. Teraz je sledovaný na detskej onkológii v Bratislave. Všetci dúfajú v úspešnosť terapie kybernetickým nožom.
Najdôležitejší je život
Rebríček hodnôt u Kadlubiakovcov sa zmenil. Na prvé miesto sa dostal život. Všetky útrapy, ktoré im osud hodil pod nohy, zvládli najmä vďaka priateľom a viere.
Filip musel prerušiť školu. Pre vyčerpanie z liečby nestíhal ani individuálny študijný plán. Spolužiaci mu pomohli. „Správali sa ku mne ešte lepšie ako predtým. So všetkým mi pomáhali a pomáhajú."
Dnes opakuje štvrtý ročník, ktorý vlani pre chorobu nezvládol. Spolužiakov si váži, dopustiť nedá ani na bývalých a triednu učiteľku. „Boli perfektní, navštevovali ho doma, cestovali za ním do Bratislavy. Každý deň mu písali maily, smsky. Veľmi mu pomohli."
Potrebovali by novú kúpeľňu
Filip sa snaží žiť naplno. „Všetko sa dá, keď sa chce. Hrať basketbal ľavou rukou je náročnejšie, ale ide to. Teraz ho trochu zanedbávam, pripravujem sa na snoubordovanie. Človek si len musí zvyknúť. Pomaly sa učím písať ľavou rukou. Najhoršie bolo naučiť sa zapínať zips." Nedávno ho oslovili paraolympionici, či by nechcel robiť šport vrcholovo. „Keď budem zdravý, určite sa do toho pustím."
Teší sa z vodičáku, na aute s automatickou prevodovkou jazdí bez problémov. Protézu na ruku rád nenosí. „Je dosť ťažká a v lete sa mi pod ňou potí rameno. Ale z času na čas si ju naložím."
Zdravie pod stromček sa kúpiť nedá, Kadlubiakovci sa ho snažia vymodliť a vyprosiť. „Veríme, že všetko bude dobré. Musíme veriť, myslieť optimisticky, pretože dobro prináša dobro," hovorí Andrea.
Z materiálnych vecí by si priali novú kúpeľňu, prispôsobenú Filipovmu hendikepu. „Musíme kalkulovať. Dcéra chce ísť o rok na vysokú školu, potom Filip. Nie je to lacná záležitosť. Poisťovňa prerobenie nepreplatí, musíme si našetriť. Hádam sa to časom podarí. Najdôležitejšie však je, aby sme boli všetci zdraví."
