ZÁKAMENNÉ. Nie je prepychová, ale na stromčeku pekne ukáže. Zasnežená šiška Anny Sivčákovej zo Zákamenného.
Netradičný sneh
Základom vlastnoručne vyrobenej ozdoby je, samozrejme, obyčajná šiška z lesa. K tomu drevený štipec, polystyrén alebo prášok na pranie, disperzné lepidlo a tavná pištoľ. „Šišku môžeme nalakovať, štipec namaľovať, výber závisí od vkusu," hovorí Zákamenčanka. „Na konce potreté lepidlom nalepíme guľôčky z rozmrveného polystyrénu. Pomocou pištole šišku pripevníme na štipec a ozdoba je hotová."
Pre menšie deti by bolo nalepovanie guľôčok príliš prácne. Šišku s olepenými koncami môžu obaliť v obyčajnom prášku na pranie, vydržať by mal tri roky. Anna kedysi vŕtala do šišky dierky na drôt, no ozdoba na stromčeku nie a nie držať. Štipec je spoľahlivejší.
Najťažšia je štetka
Na výrobu podstatne náročnejšou okrasou je šiškový kominár pre šťastie. Hlavičku z modelovacej hmoty si treba urobiť deň vopred, musí schnúť dvadsaťštyri hodín. A nezabudnúť na drôt, aby bolo kominára za čo zavesiť. Potom namaľujeme oči a ústa. „Kominársky klobúk vyrábam z papierovej rúrky na nite, pričom ju obalím v zamatovej látke. Kominár by mal mať biely šál, no červená krajšie ukáže."
Po prilepení na menšiu šišku je ozdoba hotová. Kým na snehové šišky stačí jedno popoludnie, na dvadsať kominárikov si treba vyhradiť aspoň štyri. „Najhoršie sa robí štetka, ktorú robím zo strapcov starých šálov. Drôtik je silný a bolia z neho prsty."
