DOLNÝ KUBÍN. Každý by si mal aspoň raz zbaliť celý svoj svet do ruksaku a mesiac skúsiť prežiť len s ním. Potom pochopí, čo pre život naozaj potrebuje. Nemusí mať drahé auto alebo dom a aj tak môže byť najbohatším človekom na svete, tvrdí dobrodruh a dokumentarista Pavol Barabáš.
Takmer to nestihol
Každá cesta dá človeku určitý nadhľad. Nad svetom, svojím životom, tým, čo robí. „Žijeme v jednom kolobehu, ktorý si nás podriaďuje. Nie je zlé z času na čas z toho všetkého uniknúť."
Prežiť Vianoce inak ako so svojou rodinou, by sa ale nerátalo ani Pavlovi Barabášovi. Tieto sviatky sú o pohode v kruhu rodiny. „Pred niekoľkými rokmi sme expedíciu končili pred Vianocami. Boli sme na Kilimandžáre. Cestou na letisko sa nám pokazilo auto, hrozilo, že nestihneme lietadlo. Bolo 23. decembra večer, stáli sme v pustatine, za nami pochodovali žirafy, auto pokazené. Vedel som, že na druhý deň musím byť doma.
Sled náhod napokon zariadil, že Štedrý večer som skutočne trávil s rodinou."
Základom komunikácie je chcieť
Ľudia si v dnešnej dobe vytvárajú bariéry, medzi sebou aj prírodou. Učia sa rôznym cudzích jazykom, no niekedy majú problém dohovoriť sa s najbližšími. Pavol Barabáš sa stretol s množstvom iných národností, etník a kultúr. Dorozumel sa vždy.
„Ono to vo svete funguje tak. Môžete hovoriť veľa rečami, kým je ale medzi vami a okolitým svetom bariéra, sú vám jazykové znalosti nanič. Niekedy, naopak, nemusíte ovládať žiaden cudzí jazyk a pochopia vás všade na zemeguli. Funguje to, ak sa chcete dohovoriť."
Za najväčší zázrak tejto planéty Barabáš považuje samotnú Zem. Na otázky týkajúce sa ekologických a globálnych hrozieb odpovedá stručne: „Pokoj, táto planéta to zvládne."
Pavol Barabáš bol hosťom filmovej prehliadky horských a adrenalínových filmov Vidmo.
Dcéra ako darček pod stromček
Pavol Barabáš sa pred pár týždňami vrátil z Antarktídy. Bol s ním verný kamarát Peter Valušiak. Na Antarktíde spolu neboli prvýkrát. Počas dávnejšieho pobytu v krajine večného ľadu sa Petrovi narodila dcéra.
Keď sa tam chystali naposledy, Pavlovi oznámil, že to musia stihnúť do piateho decembra, pretože sa mu má narodiť ďalšia dcéra. Šli začiatkom novembra, keď teploty na južnom póle dosahujú mínus 56 stupňov. Bláznivé, no termín pôrodu a sľub rodine nepustil.
„Tak sme prileteli do Antarktídy. Ešte sme neboli ani poriadne vyložení a Petrovi volajú, že má dcéru. Prišla na svet skôr. Správa nás opäť zastihla v Antarktíde. Naozaj nepoznám človeka, ktorý by narodenie dcéry dvakrát oslávil v Antarktíde."
