NÁMESTOVO. Rodák z Liptovských Revúc od roku 1993 pracuje v Ústave ekológie lesa Slovenskej akadémie vied na Výskumnej stanici Staré Hory. Námestovským školákom porozprával zaujímavé príbehy z lesa. Srdcovou záležitosťou Miroslava Sanigu sú najmä operence tetrov hlucháň a murárik červenokrídly.
Pri práci na Starých Horách o humorné zážitky nie je núdza. Ľudia Sangovi často telefonujú najmä v súvislosti so stretnutiami s medveďom. Vedia, že im poradí. Medzi tie najnapínavejšie príhody, ktoré deťom vyrozprával, určite patril príbeh staršej pani, ktorá si nevšimla, že si ráno na zastávke na Starých Horách prisadla k medveďovi.
Prudko ho postrčila a vykričala ho, či sa nehanbí neuvoľniť jej miesto. Keď teta zbadala, že pri nej nesedí mladý muž, ale medveď, zobrala plecia na nohy a ufujazdila ako dvadsaťročná opačným smerom. „V tom zmätku tam nechala aj svoje barly," povedal Miroslav Saniga. „Vidíte, aké zázraky dokáže spraviť stretnutie s medveďom. Starú babku aj z choroby vyliečilo."
Považuje za chybu ľudí, že sa medvede pohybujú v blízkosti obydlí. Vyhadzujú veľa chutných odpadkov, ktoré všežravcovi chutia, a potom sú s ním problémy. „K prírode sa nechováme tak ako by sme mali. Príde čas, kedy sa v školách nebudeme učiť, v ktorom roku bola aká bitka, ale v ktorom roku vyhynul posledný jeleň, vlk alebo medveď."
Pútavé rozprávanie žiakov zaujalo, zvedavým otázkam nebolo konca kraja. Možno aj z nich raz vyrastú nádejní ochrancovia prírody a ich životné kroky povedú v šľapajach prírodovedca Miroslava Sanigu.
Autor: Medard Slovík
