Island poznala zo skrípt a prednášok svojich pedagógov. Ako študentka geografie bola pripravená takmer na všetko. Napriek tomu ju islandská krajina ohúrila. Takmer žiadne stromy, pláže výlučne čiernej farby a všadeprítomná blízkosť ľadovcov.
Daniela Čajková sa dostala na Island cez študijný program. Pri výbere štátu dlho nerozmýšľala. Chcela navštíviť krajinu, v ktorej ešte nebola. „Island ma lákal, pre prírodu aj sociálno-ekonomické podmienky," hovorí Oravskojaseničanka. V severskej krajine strávila tri mesiace, júl, august a september, kedy sú tam polárne dni a najteplejšie počasie.
Pracovala pre cestovnú agentúru, ktorá ponúka zájazdy po celom Islande. „Najviac ma bavila práca s turistami, zúčastňovala som sa výletov ako asistentka sprievodcov." Danieliným šéfom bol uznávaný geológ, ktorý objavil jednu z najcennejších islandských jaskýň, jaskyňu Buri. „Práca s ním bola pre mňa skôr školou."
Termálnou vodou zohrievajú more
Tohtoročné leto bolo na Islande údajne jedno z najteplejších za uplynulé roky. Oravská študentka mala možnosť často sa slniť pri mori. „Islanďania sú vynaliezaví. Vpúšťajú termálnu vodu do zátoky v Reykjavíku, aby zohriali morskú vodu, a tak nemusia lietať na dovolenky k moru do zahraničia." Termálnou vodou napúšťajú aj kúpaliská, ktoré sú na každom rohu. Voda v bazénoch nie je chladnejšia ako 27 stupňov, denné vstupné nepresahuje tri eurá.
Island má množstvo skleníkov. Islanďania v nich pestujú aj banány. Termálna voda im pomáha skleníky vyhrievať, vyrába i energiu. „Zaujímavosťou tejto krajiny je aj to, že tam nie je takmer žiadny hmyz a hlodavce."
Čierna pláž. Vraj jedna z najkrajších pláží na svete.
Nemajú železnice ani lode
Island je veľmi vyspelá krajina. Má vysokú životnú úroveň, nízku mieru nezamestnanosti a takmer nulovú kriminalitu. „Niektorí obyvatelia si vôbec nezamykajú domy. No s nárastom prichádzajúcich turistov a prisťahovalcov sa tieto pomery menia, pretože kriminalita narastá." Island nie je členom Európskej únie a v súčasnosti ho radia medzi najdrahšie krajiny sveta.
Ostrov má sopečný pôvod. Nachádzajú sa na ňom rozľahlé lávové polia, sopky, ľadovce a geotermálne pramene. Veľké časti územia nie sú osídlené ľuďmi, nevedie nimi ani dopravné spojenie. Hlavná cesta vedie iba mestami a okolo ostrova. V centrálnej časti po islandskej vysočine sa dá jazdiť len na terénnych autách, po prašných komunikáciách alebo ľadovcoch. „Pre časté sopečné erupcie a následné topenie ľadovcov tam neexistuje riečna sieť. Islanďania nemajú vybudované ani železnice, to je pre nás veľmi zvláštny fakt."
Z okna pozerala na polárnu žiaru
Daniela absolvovala viacero zaujímavých výletov. Navštívila národný park Thingvellir zapísaný v zozname UNESCO. Stojí tam najstarší parlament na svete a stretáva sa v ňom severoamerická a euroázijská litosferická doska. „Je úchvatné kráčať po zlome, kde máte pocit, že idete do stredu Zeme. Jednou nohou ste na americkom kontinente, druhou v Európe."
Thingvellir. Vľavo stret litosferických dosiek, vpravo najstarší parlament na svete.
So sestrou sa zastavila aj v dedine Vík a na čiernej piesočnatej pláži, ktorá vraj patrí do stovky najkrajších pláží sveta. Je z nej nádherný pohľad na skalné ihly Reynisdrangar. Viaže sa k nim legenda, podľa nej útvary vnikli, keď sa dvaja Trollovia snažili vytiahnuť na breh trojsťažňovú loď. Keďže to nestihli v noci, pri dennom svetle sa spolu s loďou premenili na kameň.
Za jedno z najkrajších miest Daniela považuje prírodné geotermálne kúpalisko známe ako Modrá lagúna. Je známe horúcou slanou vodou mliečnej modrej farby, ktorá vytvára blato. To ľudia využívajú ako kozmetický produkt.
„Na vlastné oči som videla polárnu žiaru. Mala som to šťastie, že som ju videla priamo z domu, kde som bývala. Bol to môj najväčší zážitok."
Varenú hlavu neochutnala
Tradičnú islandskú kuchyňu tvoria predovšetkým morské živočíchy a jahňacie mäso. Jedným z najznámejších jedál je grilované jahňacie stehno s omáčkou, zemiakmi a zeleninovým šalátom. Islanďania ho pripravujú hlavne na rôzne oslavy.
„Z jahňaciny pripravujú napríklad aj varenú hlavu. No nemala som príležitosť túto špecialitu ochutnať," vraví Daniela. Jej obľúbenými pokrmami bolo vianočné jedlo - homáre na smotane a tradičná smotanová polievka s morskými plodmi.
Domáca strava sa pripravuje zväčša len k večeri. Obedy domáceho obyvateľstva pozostávajú prevažne z fastfoodovej stravy.
Alkohol na Islande je niekoľkonásobne drahší ako na Slovensku. Väčšinu alkoholických nápojov na ostrov dovážajú, doma sa vyrába napríklad pivo Viking.
Nočný život v Reykjavíku je celosvetovo známy. Zabávať sa tam chodia hlavne mladí ľudia z Británie.
Reykjavík.
Hrajú golf a jazdia na koni
„Islanďania sú veľmi spoločenskí a kultúrne založení ľudia," myslí si Daniela. V hlavnom meste majú skoro každý deň nejaký festival, oslavu, koncert alebo divadlo. Veľmi často chodia do kaviarní, reštaurácií, ale aj na túry do prírody. Veľmi populárne sú medzi nimi islandské kone a jazda na nich. Keď je pekne, hrávajú golf, keď prší, chodia na kúpaliská.
Pracovný týždeň na Islande je veľmi podobný ako na Slovensku. Ľudia väčšinou pracujú od pondelka do piatku, osem hodín denne. Robia najmä v cestovnom ruchu. Po práci trávia zvyšok dňa s rodinou doma alebo v meste v spoločnosti priateľov. „Rozdiel je snáď len v tom, že do práce chodí každý svojím autom."
Životná úroveň Islanďanov je veľmi vysoká. Čerství absolventi školy nastúpia do práce a po pár mesiacoch si už môžu dovoliť kúpiť vlastné auto alebo byt. „Možno aj preto sú viac pohodoví ako ostatní Európania. Vedia si viac užívať život a ničím sa netrápia."
Islandské cesty.
Povinný predmet štrikovanie
Danielu zaujala povaha Islanďanov. Sú veľmi priateľskí, dôverčiví, pokojní a tichí. „Ako príklad poslúži môj zamestnávateľ. Nikdy predtým ma nevidel a nepoznal. Pri podpisovaní zmluvy mi ponúkol zadarmo ubytovanie v jeho luxusnom dome. Na letisko prišiel po mňa a na druhý deň mi dal auto, aj keď som mu povedala, že nemám veľa skúseností so šoférovaním."
Ľudia sa bavia potichu, zväčša vo dvojiciach. Ich negatívnou vlastnosťou je neprístupnosť.
Island je tiež výnimočný tým, že veľa detí sa rodí mimo manželstva. Žije tam aj mnoho homosexuálnych párov. Samotná islandská premiérka Jóhanna Sigrudardóttir si vo veku 68 rokov vzala za manželku ženu. Islanďanom to vraj nevadí, naopak, sú šťastní, že majú slobodu úplne vo všetkom.
Taktiež sú hrdí na svojich vikingských predkov. Neodmysliteľnou súčasťou ich života sú typické islandské svetre z ovčej vlny. Žiaci sa ich povinne učia v škole štrikovať.
