DOLNÝ KUBÍN. Drobní oravskí obchodníci bojujú o prežitie. Uživiť obchod na dedine, keď im na krk neustále šliape konkurencia z Poľska, je náročné. Mnohí zvažujú, že prevádzky zatvoria a začínajú sa obzerať po inom zdroji obživy.
Likvidácii napomáhajú aj obce
Jana Jurčáková má v Mútnom kvetinárstvo. V tomto ročnom období je v obchode mŕtvo. A bude až do jari. „Dennú tržbu teraz nemám vyššiu ako desať eur. Je to bieda."
Všetko pracovné úsilie vkladá do zásobenia obchodu na jarné mesiace. Ani tie však už nie sú to, čo bývali. Obchody jej kazia poľskí predajcovia. Ich prítomnosť v obciach oravská obchodníčka považuje za ničenie domácich podnikateľov. „To, že ľudia vycestujú za nákupmi do Poľska, im nemožno zazlievať. To je normálne. Ale že Poliaci obchádzajú dediny a podkopávajú nohy miestnym obchodníkom, to v poriadku nie je."
Mútňanka viní z kántrenia domácich obchodníkov aj samosprávy. Tie totiž nemusia dovoliť kočovným predajcom predávať tovar v dedine.
Ľudia ich vítajú, obchodníci zatracujú
Obec má právo nechcenému obchodníkovi povedať nie. „Domácich obchodníkov môže takýmto spôsobom podržať," povedal podpredseda Združenia miest a obcí dolnej Oravy Ladislav Tomáň. „Záujemcovi nedovolí predávať na verejných alebo obecných miestach. No obec už nedokáže ustriehnuť, aby si podnikavec nerozložil tovar inde."
Každý predajca sa musí s potrebnými dokladmi najprv ohlásiť na obecnom úrade. Tam mu povedia, kde môže predávať. Za poplatok, ktorý schvaľuje zastupiteľstvo každej obce, zvyčajne úrad vyhlási predajnú akciu v miestnom rozhlase.
Dedinčania vidia kočovných obchodníkov radi. Tovar za výhodné ceny príde za nimi priamo do dediny. Starostovia si uvedomujú, že domáci obchodníci takto prichádzajú o zákazníkov. No pojazdné predajne sú často jediným spôsobom, ako sa ľudia môžu jednoducho a rýchlo dostať k potrebným veciam. „V dedine nemáme predajňu mäsa. Chodia ho tu predávať Poliaci, trikrát do týždňa," hovorí starosta Sedliackej Dubovej.
Nevýhoda hraníc
Dedinskí obchodníci sa boja o svoju existenciu. Tí oravskí to majú ťažšie v tom, že žijú blízko hraníc s krajinou plnou podnikavého národa. „Odvádzame dane, snažíme sa prežiť, ako sa dá. A Poliak príde, predá a s celou tržbou sa vráti späť domov," porovnáva Jana Jurčáková.
Daňové úrady väčšina poľských obchodníkov nezaujíma. Tunajšími daňovníkmi by sa stali až vtedy, ak by na území Slovenska podnikali dlhšie ako 183 dní v roku.
