RABČA.Bolo krátko pred Vianocami, rok 1995. Šestica žien sa dala dokopy, aby nacvičila vianočné koledy. Postupne sa k nim pridali ďalšie speváčky, až ich bolo pätnásť. Odvtedy sa zloženie dedinského spevácke-ho zboru obmieňalo. Jedným časom mali ženy medzi sebou dokonca aj mužov. Dnes má spevokol dvanásť členiek. Väčšina z nich je zboru verná takmer od začiatku.
Rodinu našla v zbore
Rabčiansky spevokol vznikol pred pätnástimi rokmi. Prvých desať ubehlo tak rýchlo, že si to speváčky ani nestihli uvedomiť. Pri prvom okrúhlom výročí si uvedomili, že by bolo načase dať si nejaký názov. Spočiatku nevedeli aký. Inšpiráciu našli v malej knižke piesní, vo večeradle.
Dedinský spevokol v roku 1995. FOTO: VLADIMÍR BRIŠ
„Objavili sme tam pieseň Marana Tha, čo je v preklade Pane, príď," hovorí vedúca zboru Katarína Budzelová. „Je to adventná pieseň a keďže sme vznikli v tomto období, hneď sa nám zapáčila. Názov je pre nás príznačný a trošku aj exotický."
Aj keď Katarína nie je rodáčka z Rabče, má tu rozvetvenú rodinu. Pribudli do nej aj ženy zo spevokolu.
Hudba a spev sú pre ňu všetkým. Život bez nich si ani nevie predstaviť. „Od detstva so mnou klavír znáša veselé i smutné chvíle. Vďaka hudbe a modlitbe dokážem zvládať všetko, čo mi život nadelí."
Všetko sa dá zvládnuť
Speváčky sa stretávajú pravidelne, minimálne raz do týždňa. Ich rodiny sú už naprogramované, že na dve-tri hodinky musia dať svojim mamám a manželkám voľno od domácich prác. Roky spolupráce priniesli svetlé aj tmavšie chvíle. „Bolo aj dobre, aj zle, ako medzi ženami. No vždy sme si to dokázali vyrozprávať, vysvetliť."
Viesť skupinu ľudí nikdy nie je jednoduché. Vždy sa však dajú robiť kompromisy, keď sa chce, dá sa všetko zvládnuť. „Každá máme inú povahu, iné problémy, manželov, deti. Niekedy je veľmi ťažké byť diplomatom, aby človek neublížil a neodradil toho druhého. Nie vždy sa to dá, ale snažím sa. A či sa mi to darí? To už musia posúdiť moje speváčky."
Rabčianska skupina spieva v miestnom kostole, na pohreboch i sobášoch. Navštívila mnohé kostoly v rôznych kútoch Slovenska i v susednom Poľsku. Každé pozvanie s radosťou prijíma.
Splnil sa jej sen
Marana Tha oslavuje v týchto dňoch pätnásť rokov od svojho vzniku. K desiatemu výročiu si darovali názov, teraz vydali prvé cédečko. Vedúca s kolegyňami po ňom túžili už dávno, no boli presvedčené, že disk môžu v štúdiu nahrať len profesionáli. Zistili opak. „Chcela som, aby tu po nás niečo zostalo. Aby mohli o niekoľko rokov naše vnúčatá povedať: Toto naspievala moja babka. Bol to sen, ktorý sa mi splnil," povedala Katarína.
Cédečko s vianočnými piesňami sa nerodilo ľahko. Všetko pripraviť, zosúladiť, dostať všetky ženy na jedno miesto nie na pár hodín, ale na celý týždeň dalo zabrať. S výsledkom sú spokojné. Aj keď, ako hovorí vedúca, určite by sa ešte čo-to dalo doladiť. Cédečko pripravovali v lete. „Vianoce som si užila v lete, teraz sa teším skôr na adventné obdobie, ktoré je to pre mňa ešte krajšie. Je o očakávaní," hovorí Katarína.
Prvé disky putovali k členkám a hlavnému sponzorovi - obecnému úradu. Spevokol verí, že sa mu podarí urobiť aj ďalšie pre ostatných priaznivcov.
