Prokuratúra má chrániť práva obyčajných ľudí, podnikateľov a štátu. To jej prikazuje zákon. Vo verejnom záujme je povinná robiť všetko, aby sa predišlo porušeniu zákona, aby zistila a odstránila nezákonné postupy, aby obnovila porušené práva a v prípade ich porušenia vyvodila zodpovednosť.
Parlament volil minulý týždeň jej generálneho šéfa. Koaličná štvorka nebola jednotná a tak adrenalín pri tajnom hlasovaní stúpal. Škoda času. Poslanci sa na mene nezhodli ani pri opakovanej voľbe.
V čase, keď má Slovensko problém s vymáhateľnosťou práva, keď mnoho občanov nedôveruje súdom a neverí v spravodlivosť, sú nezhody v parlamente okolo voľby generálneho prokurátora príliš okaté.
Prečo asi? Ktorýkoľvek politik môže mať za lubom špinavé peniaze, aby ich tajne prepral, môže tam mať kazety so zaujímavými nahrávkami, zmiznuté milióny či miliardy bez toho, aby za to niekto zodpovedal, môžu tam ústiť tunely, ležať len tak trestné stíhania na vysokých politických funkcionárov a privatizérov. Mať svojho človeka s mocou zažmúriť nad tým všetkým oči, je dôvod na rozruch.
Ale! Ak by nikomu o nič nešlo, ak by nikto nemal nič za lubom, mohol by parlament meno generálneho prokurátora hoci aj vyžrebovať. No a čo. Žrebovanie, ako nástroj na obsadzovanie verejných funkcií, využívali už antické Atény. A aká to bola vyspelá kultúra. Žrebovaním Aténčania obsadzovali každé dva roky tisíc úradníckych miest. Šance na dlhodobé výnosné politické prepojenia tak boli mizivé.
Uvidíme, či v decembri, po ďalšom pokuse o voľbu generálneho prokurátora, vystúpi z komína Národnej rady biely dym. Možno tak poodhalí, čo kto skrýval za lubom.
