VAVREČKA.Človek dokáže všetko, čo si vie predstaviť v hlave, tvrdí Vavrečan Rasťo Poláčik (38). Skončil strojársku priemyslovku, skúsil rôzne zamestnania vrátane stavbárčiny doma i vo svete.
Vlani v lete priniesol na Oravu taebo a zumbu. Plní telocvične v Dolnom Kubíne, Námestove, Nižnej i Lokci. Pochybovačov, a nebolo ich málo, nepočúval. Zdôrazňuje, že bez žienky, ako volá svoju manželku Marcelu, by to nezvládol.
Stačí upratať. V hlave
Počuli sme o tom, no netušili sme, že si to ty. To fakt? Ako ti to napadlo? Spolužiaci zo strednej na stretnutí po dvadsiatich rokoch nevychádzali z údivu. Rasťa Poláčika si pamätali ako trémistu, ktorý pred tabuľou trpel.
„Až ma hrialo pri srdci. Niečo som dokázal. A som rád, že som vo svojom veku v takej dobrej kondícii."
Mať sen, upratané v hlave a chápavého partnera považuje Vavrečan za alfu a omegu úspechu.
„Chcel som mať pekné dievča, tak som si ho našiel a zobral. Túžil som po vlastnom dome, išiel som do zahraničia zarobiť si naň. Keď som ho svojpomocne postavil, rozmýšľal som, čo robiť, aby som mohol ostať doma a byť pokope s rodinou."
Úplne mimo
Rasťo zvykol pravidelne masírovať manželku, ktorá pracuje vo finančnej oblasti. Sedí v kancelárii, v aute či na školeniach. Spoločne im napadlo, že by sa tým možno dalo uživiť. Urobil si kurzy. Pre maséra, ktorého celá dedina poznala ako stavbára, bolo ťažké presadiť sa.
Pri masírovaní stuhnutých tiel prišiel na to, že nezdravý spôsob života sa vymasírovať nedá. Chce to pravidelný pohyb. Najlepšie s hudbou. Aerobik sa mu zdal príliš ženský. Zaujalo ho taebo, cvičenie s prvkami bojových umení, najmä karate. Po prvej hodine v Banskej Bystrici bol hotový.
„Bol som vyklepaný, nevedel som sa chytiť, nič, šiel som úplne mimo rytmus." Nenechal sa však znechutiť. Po víkendovom taebo maratóne nadobudol presvedčenie, že našiel, čo hľadal.
Taebo. Hodina akčného cvičenia nenechá na človeku nitku suchú.
Smiali sa
Pol roka trikrát do týždňa cestoval z Vavrečky do Banskej Bystrice. Kvôli jednej hodine taeba. Po certifikát musel až do Prahy, predchádzalo mu niekoľko víkendových školení. „Tam to nefunguje tak, že kto si zaplatí, automaticky dostane certifikát. Ani náhodou. Kto na to nemá, pošlú ho domov."
Rasťovi kamaráti sa jeho smelým plánom väčšinou smiali. Varovali ho pred nedostatkom času a peňazí. Ich čierne vízie o nezáujme o cvičenie sa, našťastie pre Rasťa, nenaplnili.
„Som rád, že som dal na intuíciu. Do školení a aparatúry som vrazil kopec peňazí. Vedel som, že ľudia, zhrbení z robôt a áut, s bolesťami chrbta, budú chcieť so sebou niečo robiť."
Trénerky aerobiku mu dovolili predstaviť Oravcom nové cvičenie na svojich hodinách. Taebo i zumbu, cvičenie založené na latinskoamerických tancoch, ktoré je absolútnym hitom, dnes cvičí celá Orava. A k ženám sa pomaličky pridávajú muži.
Manželka nežiarli
„Našiel som sa v tom. Začal som na sebe makať. Na prvej hodine pred ôsmimi ľuďmi som bol taký strémovaný, že som poriadne ani nevedel, aký cvik mám dať. No prešlo to. Zmenil som sa. Kedysi, keď som sa niečoho obával, celú noc som nespal, a nakoniec prešlo to úplne v pohode. Dnes už viem, že strach má veľké oči."
Manželka na Rasťovu novú prácu nežiarli. Svoji sú jedenásť rokov, dôverujú si. Ponuku na rande zatiaľ nedostal. „Nevydávam žiadne signály toho typu. Snažím sa ľudí zabaviť. Hovoria, že tam baby chodia kvôli mne. Počas dovolenky ma zastupovala náhradná trénerka, a prišli aj ku nej. Myslím si, že ženy cvičia, pretože ich to baví."
Cvičenie s prvkami bojových umení Oravcov nadchlo.
Neposedí
Rasťo sníva o veľkom centre propagujúcom zdravý životný štýl vrátane výživy. Naučiť sa cviky je jedna vec. „Ale ak človek príde domov, dobre sa „namastí" a ide spať, nie je to bohviečo."
Hoci zdedil dobré spaľovanie, dáva si pozor. Pol chleba na raňajky ani vyprážané nemusí, sladké môže, aj kvôli energii. Ťažkú hlavu si však z toho nerobí, vie, že to vytrasie. Zásadne sa vyhýba výťahom.
„Ľudia sa smejú, že neviem normálne chodiť, že idem poklusom. Je to tak. Stále behám. Rád si dám červené vínko, aj za pohárik, no s mierou. Nefajčím, krčmy neznášam pre dym. Veď ako by na mňa tí ľudia pozerali, keby som si po hodine cvičenia zapálil vonku cigaretu?"
Cudzí jazyk a saxofón
Nechce sa mi, tento pocit Rasťo pozná. Sú veci, ktoré odkladá na zajtra. Veľmi ho to však netrápi. Stačí vraj raz sa prinútiť. S pevnou vôľou a chápajúcim partnerom sa dá všetko. Len to musí človeka baviť, vtedy ide všetko ľahšie.
„Mám resty. Do štyridsiatky som si zaumienil naučiť sa jeden svetový jazyk, nemčinu alebo angličtinu. A hrať na saxofóne."
Jedno veľké ďakujem po každom úspechu posiela Rasťo do neba. Verí, že mamka, o ktorú prišiel v osemnástich, mu odtiaľ pomáha.
