HORNÁ LEHOTA. Zdeno Ondrek z Hornej Lehoty je vodičom autobusu v hlavnom meste Nórska. Aby túto prácu získal, musel sa naučiť po nórsky, zorientovať sa v tunelových križovatkách, jazdiť po úzkych uličkách Osla a zapamätať si, že nikdy nie je na hlavnej ceste.
Prácu mu našla dcéra
Ponuku nórskej firmy na miesto vodiča autobusu v hlavnom meste Oslo našla na internete Zdenova dcéra. „Hľadala prácu pre seba, našla ju mne," hovorí 51-ročný muž z Hornej Lehoty. Na pracovnú ponuku zareagoval a dostal pozvanie na konkurz.
Pohovor mal byť v anglickom jazyku. Zdeno predtým robil v Amerike, čo-to z cudzieho jazyka sa tam na neho nalepilo. Nebol si však istý. Na dovolenku do Chorvátska, ktorá predchádzala výberovému konaniu, si preto zobral učebnice a slovníky. Angličtinu sa driloval pri mori. „Na pohovor som šiel s malou dušičkou. Nakoniec som nemusel po anglicky povedať ani slovo."
Oslo. Pre Oravčana, ktorý je inak skúseným vodičom, pripravilo vo svojich uličkách niekoľko prekvapení.
Musel sa naučiť nórčinu
Pohovorom Zdeno prešiel bez väčších problémov. Vyhrané však zďaleka nemal, čakal na neho dvojmesačný kurz nórčiny. „Bolo to náročné. Každý deň osem hodín štúdia. Potom domáce úlohy a učenie," spomína na neľahké obdobie Zdeno. Dvaja kamaráti to vzdali, Zdeno úspešne doštudoval.
Vzdať to chcel paradoxne po všetkých zvládnutých skúškach, deň predtým, ako mal odísť do nového zamestnania. „Keby mi manželka deň pred odletom povedala nechoď, vykašľal by som sa na to. Mal som strach. Ona mi ale povedala: Vybral si si to sám, tak bojuj."
Oslo - mesto cudzincov
Oslo, v ktorom Zdeno pracuje spolu s ďalšími Slovákmi, ho oslovilo. „Upútala ma príroda. Oslo leží v údolí, domy sú postavené na skalách, v kopcoch. Hneď som si povedal, tu môžem žiť." V hlavnom meste žije množstvo cudzincov.
Prevládajú obyvatelia Blízkeho východu. Tí vtlačili mestu charakteristický kolorit. Z každého rohu rozvoniava kebab alebo pizza. Zdeno zo žartu hovorí, že vodiči autobusov v uniformách sú najlepšie oblečenými obyvateľmi Osla. Moslimi totiž chodia oblečení len vo svojich typických odevoch.
Pobyt v cudzine Zdena naučil zvŕtať sa i pri sporáku. „Musel som sa naučiť variť. Pizzu a kebab nemôžem jesť stále a stravovať sa v reštauráciách si nedovolia ani samotní Nóri. Je to tam drahé."
Nóri nakupujú lacnejšie vo Švédsku
Nóri vraj zarábajú priemerne tritisíc eur. Všetko je tam ale niekoľkonásobne drahšie ako u nás. Tak ako Slováci chodia nakupovať do Poľska, Nóri sa vyberajú za lacnými tovarmi do susedného Švédska. V krajine je zakázaný predaj alkoholických nápojov, dajú sa kúpiť len vo vybraných obchodoch. Fľaša alkoholu stojí v Nórsku zhruba tridsať eur. Každému, kto má problém s alkoholom, Zdeno radí, aby strávil nejaký čas v Nórsku.
Šokovaný zostal z prístupu nórskej spoločnosti k narkomanom. „Nechávajú ich tak, drogy si môžu pichať rovno na ulici. Berú to, akoby boli chorí a injekciu jednoducho potrebujú. Na hlavnej stanici denne vídam nadrogovaných zdegenerovaných ľudí. To je asi najhorší obraz Nórska, aký som zatiaľ zažil."
Veľmi dobre je postarané o ženy na materskej dovolenke a dôchodcov. Tí majú všade zľavy. Penzisti sa po meste pohybujú takmer výlučne taxíkmi. Taxi služba je štátna. Nórsko má až 36-percentnú daň. Vždy v októbri ale ľudia pracujú len na polovičnú daň, aby mali na vianočné darčeky. Rozhodol o tom nórsky kráľ.
S kolegami.
Nepoznajú hlavné a vedľajšie cesty
V hlavnom meste Nórska majú vodiči čo robiť, aby sa v úzkych uličkách jeden druhému vyhli. „Niekedy sa štrajcháme spätnými zrkadlami," hovorí skúsený šofér, ktorý brázdil na autobuse Oravu ako zamestnanec SAD-ky. Autobusy často jazdia po električkových koľajniciach, okrem klasických semaforov sa musia riadiť aj svetelnou signalizáciou pre električky.
Najväčší bôľ pre slovenských vodičov autobusov je pravidlo prednosti sprava. V Osle nie sú vyznačené hlavné cesty. Prednosť majú všetky vozidlá prichádzajúce z pravej strany. Aj chodci sú problém. Červenú na semafore nerešpektujú ani v prítomnosti policajtov. Neskúsení šoféri majú ťažkú hlavu i z tunelov v meste. V tuneloch sú križovatky a je ťažké sa v nich orientovať.
Autobusy musia jazdiť načas. Za prípadný skorý odchod zo zastávky vodič dostane od mesta vysokú pokutu. „Meškať môžeme najviac pätnásť minút, potom musíme oneskorenie hlásiť dispečingu," hovorí Zdeno.
Cestujúci sú horší ako u nás
Zdeno jazdí na kvalitných strojoch. „Keď ráno idem do práce a je vonku chladno, autobus je už natočený, je v ňom teplo. Autobusy v Osle jazdia každých sedem minút na všetkých linkách. Jeden lístok platí hodinu, cestujúci si môžu vybrať zo šiestich druhov. Vodič zväčša neprichádza do styku s cestujúcimi. Tí nastupujú väčšinou s cestovnými lístkami, pretože v autobuse stoja dvakrát toľko.
Úroveň cestujúcich je však ďaleko za tou na Slovensku. V autobusoch nechávajú neporiadok, zastávky a stanice sú plné odpadkov, ohorkov z cigariet a pľuvancov. S vandalizmom v dopravných prostriedkoch sa však nestretol. V autobuse sú tri kamery. Cudzinci, ktorí sú väčšinovými pasažiermi, dobre vedia, že ak by niečo vyviedli, budú z Nórska vyhostení. „Na to si dáva každý pozor, Nóri to posudzujú veľmi prísne."
Pohľad na hlavné mesto.
Práce je veľa, ale treba nórčinu
Zdeno má zmluvu so súčasným zamestnávateľom podpísanú do februára budúceho roka. Potom sa stane „voľným hráčom". Bude si môcť vybrať, buď zostane verný firme, s ktorou v Nórsku začínal, alebo si nájde iného zamestnávateľa. „Vo firme si musím odpracovať náklady, ktoré do mňa investovala, aby som pre ňu mohol začať pracovať."
V Nórsku je údajne veľa voľných pracovných miest. Väčšina záujemcov ale stroskotá na tom, že nevie po nórsky. Dopyt po vodičoch autobusu je preto taký veľký, lebo domácich stojí vybavenie vodičského preukazu viac ako 3300 eur.
Zdeno si už na pracovný cyklus nórskeho vodiča autobusu zvykol. V práci je mesiac a pol, domov chodí zvyčajne na dva týždne. Robotu a pracovné prostredie by už vraj nemenil. Vysporiadal sa aj s nórskou mentalitou ľudí, ktorí sú večne zachmúrení a nevľúdni.
„Kolegov Nórov sme už naučili aspoň odzdraviť sa. Problémy sa snažíme riešiť úsmevom, zaberá to." Ľuďom, ktorí sa niekedy ocitnú v Nórsku, odkazuje, aby za volantom autobusov hľadali usmievavých chlapíkov. Takmer na sto percent bude niektorý z nich Slovák.
