DOLNÝ KUBÍN. Vodné toky prepadávaním sa cez skalné stupne vytvárajú vodopády. Ak sa prepadávajú cez nízke skalné prahy, ide o kaskády. Orava sa môže pochváliť 34 vodopádmi vyššími ako tri metre. Lepšie povedané mohla, za šesť rokov, ktoré uplynuli od posledného výskumu, sa mohlo kadečo zmeniť.
„Je možné, že niektoré vodopády zanikli," hovorí geograf Oravského múzea Jaroslav Kocian. „Naraz, prívalovou vlnou. Alebo postupne, vplyvom erózie klesá výška vodopádu."
Zničiť ich môže aj človek. Zámer zo 70. rokov minulého storočia zachytávať vodu z Roháčskeho vodopádu pre chaty na Adamculi zapadol prachom. „Našťastie, veď je to nezmysel. Vodopád je dôležitým javom vývoja riečnej doliny a plní i estetickú funkciu. No v prírode má opodstatnenie aj ako tok. Vyschnutý by bol nanič."
Najkrajšie sú v Roháčoch
Prívlastok naj určite patrí najznámejšiemu Roháčskemu vodopádu, ktorý meria 23 metrov. Nie vždy je možné vodopád zmerať fyzicky, vzhľadom na riziko pádu na klzkom teréne metodika povoľuje aj odhad.
„Predpokladam, ze pásmo resp. olovnicu nahradia modernejšie metódy, ktoré umožnia exaktne určiť výšku vodopádov aj v extrémnych polohách."
K zaujímavým patria štyri vodopády s dĺžkou od 3,5 do 12,5 metra na Suchom potoku na rozhraní Roháčov a Sivého vrchu.
Šútovský vodopád dlhý 38 metrov nie je oravský, hoci si to mnohí myslia. Patrí susednému Turcu.
Vodopády chráni zákon
Jedným z posledných zaznamenaných je päťmetrový vodopád na potoku Kýčera v katastri Brezy. Geografa naň upozornili pracovníci Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava. Pri výskume neraz pomohli i domáci. Zážitkov z terénu má Jaroslav Kocian neúrekom.
„Prichádzal som k jednej obci s batohom na pleciach. Oprotiidúca tetuška sa ma opýtala, kde som bol. Bol som si pozrieť váš krásny chotár, odpovedal som. A čo ste nazbierali? Nič veru. Nezbieram ani huby, ani čučoriedky. Chodím len tak, počúvam spev vtáčikov, pozerám, ako rastlinky rastú. Najprv sa na mňa súcitne pozrela, potom sa zamračila a povedala: A to vás baví, len tak podaromnici chodiť?"
Všetky prírodné vodopády Slovenska, v ktorých vodný tok pôsobením prírodných síl bez zásahu človeka padá z viac ako trojmetrovej výšky, alebo preteká cez prírodný skalný útvar súvislým alebo kaskádovitým skalným zrázom strmým viac ako 75 stupňov, sú zákonom chránené. Za predpokladu, že je v nich voda po celý rok.
