* S akými problémami chodia v tomto období najčastejšie za vami malí pacienti?
- S príchodom jesenného, chrípkového obdobia narastá počet detí s akútnym ochorením horných dýchacích ciest. Detičky prichádzajú s vodnatým výtokom z nošteka, pokašliavaním, bolesťami hlavy a hrdla. V popoludňajších a večerných hodinách sa pridruží aj zvýšená teplota. Pri týchto vírusových ochoreniach stačí podávať malému pacientovi hodne tekutín, viac vitamínu C, pomôžu kvapky do nosa a od kašľa a fyzický odpočinok. Akútna fáza vírusových ochorení odznie do piatich až šiestich dní.
* Zmenila sa skladba ochorení detí oproti časom, kedy ste v pediatrii začínali?
- Svoju pediatrickú prax som začínala pred viac ako 30 rokmi. Tak, ako sa skvalitňovala diagnostika ochorení, podmienky životného prostredia a napredoval vývoj očkovacích látok proti infekčným ochoreniam, sa mení aj skladba chorôb.
Po zavedení povinného očkovania vymizli pomerne závažné ochorenia ako osýpky, infekčný zápal príušnej žľazy, ktorého komplikácie boli nebezpečné najmä pre chlapcov. Vytratili sa aj vrodené vývojové chyby novorodencov, ak matka počas tehotenstva prekonala napríklad rubeolu. Je to výsledok skvalitnenia prenatálnej diagnostiky.
Naopak vo veľkej miere vzrástli alergie, astma a senná nádcha. Tieto ochorenia sa samozrejme vyskytovali aj pred tridsiatimi rokmi, no dnes ich vieme pomenovať a hlavne kvalitnejšie liečiť.
* Ako si spomínate na začiatky svojej lekárskej praxe, čo sa zmenilo alebo naopak, pretrvalo?
- Začínala som na juhu Slovenska v štátnej ambulancii "sídliskového typu", v akej pracujem aj teraz. S tým rozdielom, že dnes mám súkromnú ambulanciu. O niečom takom sa mi v socializme ani nesnívalo.
Čo pretrvalo? Našťastie, veľmi dobre prepracovaná koncepcia pediatrie, ktorú nám závideli a môžu závidieť iné štáty. Konkrétne mám na mysli preventívne zameranie pediatrie, čiže pravidelné preventívne prehliadky, povinné očkovanie. A čo ma zvlášť teší, že po zmene režimu pretrvali v kolektívne detských lekárok a zdravotných sestier veľmi dobré medziľudské vzťahy.
* Každý lekár má svoje metódy, postupy. Aké preferujete v prístupe k chorým deťom vy?
- Detský pacient má veľmi vnímavú a citlivú dušu. Ak ju dokážete „podchytiť", tak ste vyhrali. Mám rada skôr individuálny prístup k malému pacientovi. Ak to niekedy nejde po dobrom, zvýšim aj hlas a nahodím prísnu tvár. Neverili by ste, ale vo väčšine prípadov to zaberie a potom sme už zasa kamaráti. Osvedčila sa mi aj odmena vo forme omaľovánok, tetovačiek, vitamínových cukríkov. To však len pri vzornom správaní sa pri vyšetrení.
Ak prídu na vyšetrenie súrodenci a menší je "negativista" a odmieta vyšetrenie, vyšetrujem ich spoločne. Väčšinou platí, že „aj ja som veľký a neplačem".
* Zmenil sa za tie roky prístup rodičov k chorým deťom?
- Asi áno. Žiaľ, aj keď si to možno nechceme priznať, režim v ktorom žijeme, núti meniť postoj rodičov k deťom. Nielen chorým, ale aj zdravým. Za socializmu existovali detské jasle, kde sa odložili už polročné bábätká. Tak dlho totiž trvala platená materská dovolenka, po nej matka musela nastúpiť do práce. Vypisovala som oveľa viac takzvaných očeriek ako v dnešnej dobe. Bolo to nutné zlo tej doby.
Jasličky sa zrušili a matky zostávajú na materskej dovolenke do dvoch až troch rokov. Obdobie do troch rokov je veľmi dôležité pre citový vývoj dieťaťa, dozrieva tiež jeho imunitný systém. Až po tomto období je vhodné dieťatko zaradiť do kolektívu.
Doba je však hektická i dnes, väčšinou zostávajú doma s chorým dieťaťom mamičky, aj keď občas sa obetuje aj otec. Ale zasa desať dní, čo je platený čas pri ošetrení chorého člena rodiny, je krátka doba na úplné vyliečenie dieťaťa. Antibiotická liečba trvá sedem až desať dní, potom by mala nasledovať rekonvalescencia aspoň desať dní. To sa samozrejme nedá dodržať, ak nemáte po ruke zdravú a nezamestnanú starú mamu.
Stretávam sa aj s prípadmi, keď choré dieťa rodičia vozia k opatrovateľke. Asi majú na to svoje dôvody, ale choré dieťa potrebuje mať zvlášť pri sebe svoju mamičku alebo ocka.
* Stretli ste sa v praxi s nejakou ojedinelou chorobou u pacienta?
- Raritných prípadov bolo v mojej praxi veľa. Z profesionálneho hľadiska sa rada podieľam na riešení ojedinelých diagnóz. Aj keď rozlúsknutie takéhoto orieška je tímová práca na vyšších odborných pracoviskách a ja som len veľmi malý článok v celom reťazci.
Prípadov so smutným koncom som, našťastie, zažila veľmi málo. No spomienka na ne stále bolí. Tých šťastnejších je viac, len jeden z toho množstva: Jedenapolročné dievčatko sa často dusilo, modrelo, malo častý zápal hlasiviek. Bola viackrát odborne vyšetrená, no nedarilo sa nám prísť na príčinu takýchto stavov. Nakoniec sa pri laryngoskopickom vyšetrení v celkovej anestézii našiel zdroj problémov. Vchod do hrtana zužoval takzvaný hemangiom -výrazné zmnoženie ciev. Dievčatko podstúpilo v Čechách operáciu a následne liečbu. V súčasnosti už chodí do prvej triedy a teší sa dobrému zdraviu.
* Ktoré z nepovinných očkovaní deťom odporúčate a prečo?
- Názory na očkovanie sa v dnešnej dobe rôznia. Mojím životným krédom je Ži a nechaj žiť aj druhých. Myslím si však, že moja 33-ročná prax ma oprávňuje vyjadriť sa k tejto téme. Som za očkovanie u detí. S očkovaním detí proti chrípke s chronickým ochorením dýchacích ciest mám u väčšiny veľmi dobré výsledky. Tým, ktorí mali zdravotné problémy aj po očkovaní, odporúčam homeopatické lieky a prípravky na podporu imunity.
Odporúčame očkovanie proti žltačke A u detí od troch rokov, proti kliešťovej encefalitíde a rakovine krčka maternice u dospievajúcich dievčat.
* Aké najväčšie pokroky sa v pediatrii udiali?
- Je toho veľa. Veľmi ma však tešia výborné výsledky pri liečení malých onkologických pacientov. Aj keď je to veľmi, veľmi ťažké obdobie pre dieťa a jeho rodičov, väčšina prípadov končí dobre.
* Spomeniete si na nejaké úsmevné príbehy z ambulancie?
- S deťmi nie je o zábavu núdza. Vyšetrovala som napríklad už aj pod vyšetrovacím stolom. Jeden malý "negativista" nechcel vyliezť. Pre jedného malého šarvanca som chodila do čakárne s vozíčkom na kolieskach, lebo ináč nechcel vojsť.
Jedno trojročné dievčatko sa ma spýtalo, či som doktorka Quinová, o tých škaredých slovách, pri ktorých sa aj vlastní rodičia malého nespratníka červenali, nebudem hovoriť. Za všetky jedna naozaj exkluzívna facka, ktorú som dostala od trojročného prcka. Uštedril mi ju za to, že som sa rozhodla urobiť mu preventívnu prehliadku.
* Odporúčate pacientom aj liečebné metódy našich starých mám?
- Som zástancom alternatívnej medicíny. Voda a soľ dokážu robiť pri vírusových ochoreniach zázraky a sú vždy po ruke. Odporúčam i bylinkové čaje, pokiaľ pacient nie je alergik. Som za prevenciu, homeopatiu a lieky na prírodnej báze. Antibiotiká nepredpisujem rada. Treba nájsť príčinu ochorenia, tú odstrániť. Potom si obranný systém tela pomôže aj sám.
* Prečo ste sa rozhodli byť pediatričkou?
- Od základnej školy, kedy som prestala chcieť byť pani učiteľkou, som túžila stať sa detskou lekárkou. Mám veľmi rada deti. Svoju prácu beriem ako poslanie, nie povolanie.
Ak by som sa mala ešte raz rozhodnúť, čím chcem byť, stanem sa detskou lekárkou.
