MÚTNE.Nad hŕbou nehybných tiel sa skláňajú traja muži. „Tento rok ich je len sedemnásť miliónov," konštatuje jeden z nich a berie do rúk lopatu. Mŕtve telesné schránky zakopali v lese v mútňanskom katastri.
V roku 2008 pracovníci námestovského závodu Lesov SR odchytili do lapačov 33 miliónov chrobákov. Tento rok to bolo sedemnásť miliónov. Taký je výsledok minulotýždňového zhodnotenia boja oravských lesníkov s podkôrnym hmyzom.
V Mútnom sústredili chrobač z celého regiónu, odchytenú počas tohtoročnej sezóny. „Nie je to obraz o celkovom počte podkôrneho hmyzu. Jednoznačne však vieme usúdiť, že ho je menej," povedal Jozef Herud, poverený riaditeľ lesného závodu v Námestove.
Lykožrút vysaje zo stromu život
Najnebezpečnejším z trojice škodcov vyskytujúcich sa v oravských lesoch je lykožrút smrekový. Zavŕtaním sa pod kôru naruší lyko stromu, strom potom postupne hynie. Napadnutý strom zmení farbu koruny, tá sa preriedi, z vetiev začne opadávať ihličie, v kmeni sa tvoria trhliny. Lykožrút doslova vysaje zo stromu život.
Ďalšími nepriateľmi ihličnanov je lykožrút lesklý a drevokaz čiarkovaný. Drevokaz nie je pre živé stromy taký nebezpečný ako lykožrút, poškodzuje len drevo.
Lykožrút smrekový. Pre ihličnany je najnebezpečnejší.
Nebezpečenstvo lykožrúta spočíva v tom, že sa dokáže nekontrolovateľne rozmnožovať. „V priebehu jednej sezóny dorastú aj dve generácie. Z jedného stromu sa po vyrojení dostane desaťkrát väčšie množstvo hmyzu, ako sa doň nasťahovalo. Takýto roj napadne ďalších desať nových stromov. „Ak nestihneme včas podchytiť napadnutý strom, škodcovia sa šíria geometrickým radom," hovorí Jozef Vakula, pracovník lesníckej ochranárskej služby v Banskej Štiavnici.
Budúcnosť je v zmiešaných lesoch
Z mnohých lokalít, kde kedysi rástli stromy, sú len holiny. Ochranári sa na postupné vymieranie lesov napadnutých podkôrnym hmyzom prizerajú, príroda si má vraj pomôcť sama. Lesníci by chceli zakročiť, no majú zviazané ruky. Súčasná legislatíva im nedovoľuje v chránených oblastiach, takzvaných A-zónach, odkiaľ sa hmyz šíri, čokoľvek podniknúť.
Jedno z najvzácnejších prírodných území na Slovensku - Kotlina pod Babou horou je pritom touto, pre lesníkov nepochopiteľnou nečinnosťou, takmer úplne zničené.
Chrobač z celej Oravy.
Funkcia lesov je pre ľudstvo nepostrádateľná. „Okrem iného sú lesy prirodzenými protipovodňovými, protieróznymi a protilavínovými bariérami," povedal Ivan Špilda, ochranár z generálneho riaditeľstva štátnych lesov v Banskej Bystrici.
Prírode na Orave by mal v budúcnosti pomôcť model zmiešaných lesov. Smrekovú monokultúru postupne nahradia ihličnato-listnaté lesy. Sú odolnejšie voči škodcom aj prírodným živlom.
