HRUŠTÍN.„Vy si zatvárajte prasatá, my budeme chovať to, čo sa páči nám," manželia Mária a Štefan Katreníkovci sa našli. Tradičné gazdovstvo s hospodárskymi zvieratami ich nelákalo. Exotické vtáky áno. „S výnimkou vietnamských prasiat nechováme nič, čo sa je," hovorí Mária.
Pes či vták? Žiadny rozdiel
Za vysokým plotom starej rodičovskej drevenice nás víta štebot i škrekot vtákov a štekot psov. K andulkám, prvým vtáčím obyvateľom veľkého dvora, za šesť rokov postupne pribudli korely, alexandre, a to malé, veľké, čínske, fúzače a červenohlavé, amazoňany venezuelské, žltolíce, modročelé i bieločelé, kanáriky, patagóny, prepeličky čínske a napokon ara Klára. Domáci miláčik.
„Mala osem dní, keď som ju doniesol domov," spomína Štefan. „Malá, holá, slepá. Hovoril som si, že ak z toho vyrastie nejaká rozela, koniec."
Mária, ktorá je na materskej, Kláru ručne kŕmila každé dve hodiny. Najprv špeciálnou striekačkou, neskôr lyžičkou. Ara má štyri mesiaci, cez deň je vo voliére, no večeria v chalupe. Od domácej panej jej chutí najlepšie. „Myslela som si, že vtáky sú iné. No po ručnom dokrmovaní sa z nich stávajú domáci maznáčikovia. Ľahne si na chrbát a nechá sa škrabkať po bruchu, presne ako pes."
Mária naraz dokrmovala aj desať malých papagájov.
Pomohol sused. Vzduchovkou
Chov papagájov nepatrí k najlacnejším koníčkom. Andulka stojí tri eurá, ara tisíc. Ak sa chovu darí, je dobre. U Hruštínčanov toho roku veru Vianoce neboli, zlá jar, málo mláďat.
Susedom vtáky nevadia. Jeden chová dobytok, druhý zajace a sliepky. „Tolerujeme sa," hovorí Štefan. „Papagáje sú hlučné, keď vidia, že idem s miskou, všetky naraz začnú jačať."
Zopár vtákov mu uletelo. Posledný pred mesiacom, keď prerábal klietky. „Zabudol som jednu privrieť. Od dediny nešiel, lietal ponad záhrady, z jednej strany na druhú. Za celý život som sa toľko nenaliezol po stromoch. Napokon pomohol sused. Zo vzduchovky ho trafil ihlou do krídla. Dostal sa z toho za dva týždne."
Asi sedemdesiatim vtákom robia na dvore spoločnosť psy. Anglický buldog, yorkshire a ši-cu s piatimi mláďatami. A to nie je všetko. Katreníkovci chovajú aj leguány, korytnačky, činčily, zakrslé zajace a už spomínané vietnamské prasiatka. A rybičky v 250-litrovom akváriu.
Veľké sťahovanie
Okolo zvierat je roboty asi tak na dve hodiny denne. Zvárača Štefana najmenej baví čistiť voliéry. Nič sa nedá robiť. Musí, raz za dva týždne, „ak to má trošku vyzerať".
Papagáje sa čoskoro budú sťahovať, do špeciálnych boxov. Mrazy znesú len patagóny a alexandre čínske, ostatné musia do tepla. Najmä tie, ktoré hniezdia v januári a vo februári. Na jar sa celá rodinka presťahuje do novopostaveného domu s veľkou záhradou povyše. Konečne budú mať všetci dosť miesta, ľudia i zvieratá. A vtáky sa už teraz môžu tešiť na novučičkú murovanú voliéru.
Štyri deti, plný dom i dvor zvierat, všade poriadok, čerstvo napečené buchty. Ako na to všetko stačia? Katreníkovci sa len usmievajú. „Všetko sa dá stihnúť, keď to človeka baví."
Pre svoje vtáky by si priali iba jedno - dobrého veterinára. Najbližší je v Brne. „No choďte z Oravy do Brna. Mal by to niekto začať študovať."
