TRSTENÁ.Kult Panny Márie sa uctieval v hornooravskom mestečku odjakživa. Ešte ani Trstená Trstnenou nebola, ale len mestečkom pod Brehom nazývaným tiež Vila Eremi, teda mestečko s kláštorom, ktoré dostalo určité výsady od uhorského kráľa sv. Ladislava. Už vtedy malo obraz Panny Márie, ktorý postupne dostal prívlastky pútnický, hovoriaci, zázračný.
Obraz prilákal davy
Do mesta sa schádzal celé stáročia ľud zo širokého okolia. Stalo sa tak duchovno-trhovým centrom regiónu. Trstenčania sa búrili, keď v roku 1560 rozkázal majiteľ oravského panstva uctievaný obraz z oltára v kostole zvesiť. Nepomohlo.
Situáciu využili Sapiehovci z Vilniusu, ktorí mali mali o zázračný obraz záujem. Richtár Trstenský sa obával o osud obrazu a tak ho odviezol do Krakowa, tam si ho prevzali Litovčania.
Kópie obrazu
Po odstránení obrazu Panny Márie z kostola mesto hospodársky a duchovne upadlo. Svedčia o tom zápisy z vizitácií a odovzdávania daní. Oravské panstvo, vtedy už na čele s Jurajom Thurzom, si uvedomovalo tento úpadok a tak povolilo umiestniť do protestantského kostola obraz Matky Božej.
V roku 1610 preto neznámy maliar namaľoval verné kópie zázračného obrazu. Pravdepodobne išlo o dva veľké obrazy a jeden menší.
Trstená sa vplyvom nového obrazu opäť stala pútnickým miestom. Tak to bolo do roku 1683. Kópiu vtedy odniesli ako vojnovú korisť litovské vojská vracajúce sa z výpravy proti Turkom.
Aj druhý veľký obraz získali litovskí ctitelia Panny Márie, bolo to až v roku 1978.
Po stopách dejín
V osemdesiatych rokoch 20. storočia začína Ľudovít Kolodej skúmať históriu zmiznutého zázračného obrazu, ale aj jeho kópií. „V najťažších časoch by sa mohol originálny zázračný obraz znovu vrátiť do Trstenej, aby začal plniť svoje poslanie," hovorí.
Pri príležitosti 400. výročia umiestnenie kópie obrazu Panny Márie do protestantského kostola dal postaviť drevený kríž na mieste, ktoré je spojené s dávnou históriu.
