Iveta Radičová hodnotila minulý týždeň prvých sto dní svojho vládnutia. Vyzdvihla schválenie rozpočtu, plnenie štátnej kasy, znižovanie klientelizmu, ušetrenie 360 miliónov eur. Premiérka uznala, že oznamovať rozhodnutia a potom ich meniť, nie je dobrá vizitka koalície. Dialóg považuje za štandardný spôsob ako sa dohovárať a utriasať názory v koalícii.
Líder opozíce Róbert Fico označil tých istých sto dní za obdobie chaosu a zdražovania.
Dialóg vníma inak. Hovorí, že vláda, ktorá je zložená v podstate zo šiestich politických zoskupení, bude mať vnútorný potenciál na ďalšie a ďalšie hádky a bude nestabilná.
Komunikácia v koalícii niekedy naozaj pôsobila rozpačito. Ale! Štyridsať rokov boli Slováci zvyknutí počúvať len jeden názor. Iný názor sa trestal. A iná strana? Nemožné! Linajky na všetko.
Istého politika sa ešte pri formovaní demokracie na Slovensku po návrate z vydareného mítingu pýtal kolega. „Čo si to tým ľuďom vravel? Veď to nie je pravda."
Politik odvetil: „Viem. Čo som ale mal robiť, keď som im na očiach videl, že práve to chcú počuť?"
A vtedy sa to začalo. Nežne. Mlčanie prerušil smelý názor. Nové názory si osvojovali ďalší priaznivci. K novým stranám sa pridávali voliči, k záujmom jazdci. Smelší začali sami rozmýšľať, mnohí si overovali hlasné fakty, mnohí začali rozmýšľať sami. A mnohí len tak súhlasili s tým, čo chceli počuť.
A tak je to doteraz.