ORAVSKÝ BIELY POTOK. „Pred rokmi gazdovali v dedine takmer všetci. Keď gazdovali, obrábali aj pôdu. Pestovali obilniny, zemiaky, kapustu, burgyňu.
„Dnes už nechovajú, tak ani nepestujú," hovorí Pavol Martáň. „Väčšinu lúk kosia družstevníci. Z päťdesiatich pestovateľov, ktorí mali polia pri miestnom cintoríne, zostali pôde verní len traja."
Renesancia zemiakov
Zemiaky pred rokmi sadila takmer celá dedina. Najprv ručne, neskôr pomáhali stroje. Pred pár rokmi ľudia sadiť prestali. Dnes sú však polia, ktoré ležali ladom, opäť zorané. „Repa je drahá, už sa až tak neoplatí kupovať," hovorí Pavol Martáň. „Vždy sa podarí čo-to dopestovať." Pavol sadí zemiaky každý rok. Hovorí, že najlepším receptom na dobrú úrodu je hnojenie prírodnými hnojivami. „Zemiaky striekam len proti burine."
Ani s mandelínkami si nerobí ťažkú hlavu. „Nech si dajú. Ony zožerú vrch, mne zostane spodok," povedal s úsmevom. Teraz sa predsa chystal vyskúšať recept jednej ženy z dediny, ktorá škodcov vyhnala tak, že pole poliala vodou, v ktorej rozpučila niekoľko mandelíniek. „Nebolo však treba, neprileteli."
Ovocia sa urodilo málo
Tento rok bol slabý na ovocie. Urodilo sa málo jabĺk, slivky takmer žiadne, aj hrušiek bolo pomenej, navyše, zakrpatených.
Paradoxne však mali v Oravskom Bielom Potoku bohatú úrodu hrozna. „Celé leto sme oberali," povedala Mária Barancová. „Zvyšok sme ešte chceli nechať dozrieť, no zamrzlo." Iné roky sa darilo v dedine aj čerešniam.
Ani zeleninu už dedinčania nepestujú ako voľakedy. Zasadia len toľko, aby mali čerstvú na leto. Pavol Martáň ostal pôde verný, robí si aj zásoby na zimu. „Mrkva, petržlen aj fazuľa mi uskladnená vydrží až do Veľkej noci. Spokojný som aj s úrodou kapusty."
