DOLNÝ KUBÍN.Či to pred pár rokmi v námestovskej fabrike len tak hrala, alebo vie premiérka šiť naozaj, povedala až teraz. Opýtali sme sa je na to na minulotýždňovom stretnutí. „Ja som šila dokonca Stankovi Radičovi obleky, lebo na neho sa nedalo nič kúpiť. Mal päť kíl aj s topánkami."
Šila všetko rad radom
Dcére šila úplne všetko vrátane lyžiarskeho overalu. „A, dokonca, ušila som si aj svadobné šaty, za čo sa na mňa moja svokra veľmi hnevala. Nevesta si vraj nesmie šiť šaty na svadbu, hovorila zúfalo." Celkom dobrá krajčírka naučila šiť aj svoju dcéru Evu. Otec, Záhorák, zvykol hovoriť, že Iveta si poobede kúpi kus han-dry a večer „v tem ide ven".
„Ruky by ma uživili, tým som si istá," povedala premiérka. „A nielen cez šitie, ale aj mnohé iné remeslá. Moja starká i mama boli veľmi zručné. Takže viem háčkovať, štrikovať, necovať."A kvôli svokre sa vraj naučila celkom slušne paličkovať. Lebo ona sa prihlásila na kurz a samu ju to nebavilo.
Spomienka na detstvo
„V peci praská drevo. Pri nej sedí moja starká a jej mačka. Starká má v rukách ihlice, mne dala do rúk ihlice tiež. Také malé. Nahodila mi na ne prvých desať riadkov. Ja som neurobila ani päť a všetky očká spadli. Tak som sa učila. Potom sme už sedávali spolu. Ten zimný podvečer, praskanie ohňa a ručné práce so starkou sa mi spájajú do najkrajšieho okamihu a zážitku hlbokého domova. Často sa pripojila k nám aj mama. Tá štrikovala ako stroj."
