DOLNÝ KUBÍN. Mesto Dolný Kubín sa už niekoľko rokov nachádza tesne pod hranicou dvadsaťtisíc obyvateľov. Tento počet by mohol dosiahnuť nebyť „čiernych" obyvateľov.
Centrum dolnej Oravy je domovom stoviek ľudí, ktorí nemajú v Dolnom Kubíne nahlásený trvalý pobyt. Mesto o nich vie, no nemá páky, aby ich donútilo stať sa právoplatnými občanmi.
Byť väčší má výhody
Dvadsaťtisícová hranica obyvateľstva je rozhodujúca vo viacerých sférach života. „Posunuli by sme sa medzi stredne veľké mestá ako Ružomberok či Liptovský Mikuláš. Viac obyvateľov znamená väčšiu kúpnu silu a tým atraktívnejšie podnikateľské a obchodné prostredie. S tým súvisí výstavba v meste a jeho ďalší rozvoj," hovorí viceprimátor Roman Matejov. Mestá s viac ako dvadsaťtisíc obyvateľmi majú napríklad v mestskom parlamente vyšší počet zástupcov volených ľuďmi. Počet obyvateľov zohráva dôležitú úlohu aj pri získavaní dotácií.
Čo s nimi
Radnica vie o neprihlásených obyvateľoch predovšetkým z evidencie nehnuteľností. Jozef Gruchalák, vedúci odboru sociálnych vecí odhaduje, že ich je päťsto až šesťsto. Dôvodov ich pobytu načierno môže byť viacero. „Niektorí nechcú platiť vyššie dane ako v obci, kde majú trvalý pobyt. Alebo si povedia, že sú tu iba dočasne a neoplatí sa im meniť bydlisko, prípadne sa chcú len vyhnúť nutným administratívnym úkonom."
Riešenie vidí Jozef Gruchalák vo vhodnej motivácii takýchto ľudí. „Príspevkami, úľavami, jednoducho takými prostriedkami, aby si povedali, že byť občanom Dolného Kubína sa oplatí."
