ORAVSKÁ POLHORA. Kedysi vychýrené kúpele v Oravskej Polhore si dnes pamätá málokto. Zväčša len miestni ľudia, aj to iba z rozprávania starých rodičov, kroniky a historických materiálov. Zanikli pred 92 rokmi. Snahy o ich znovuzrodenie boli viaceré. Bezúspešne.
Členovia spoločnosti Balnea Aqua Salsus (BAS), súčasní majitelia pozemkov na Slanej vode ,aj pod vrtom, z ktorého vyviera liečivá tekutina, chcú zašlú slávu kúpeľov obnoviť. No zatiaľ sa nedarí.
Zdroj liečivej vody
„Lokalita Slaná voda má viacero pozitív," hovorí Ján Rešutík, ktorý neďaleko vrtov prežil detstvo aj mladosť. „Sú tu nádherné podmienky na bežecké lyžovanie, dalo by sa tu urobiť vynikajúce rekreačno-športovo-rehabilitačné stredisko. Dnes je však taká doba, že treba milióny na projekty, ešte viac na vykúpenie pozemkov a ďalšie na privedenie inžinierskych sietí. No stále nie je poriadne nič vidieť. Nájsť partnera, ktorý dokáže investovať toľko peňazí, dnes nie je vôbec jednoduché."
Podľa projektov spoločnosti BAS by obnovenie polhorských kúpeľov stálo minimálne 3,3 milióna eur. Potenciálneho investora už firma vytipovaného má. Majitelia však musia najskôr splniť viaceré podmienky. „Všetky pozemky musíme mať vysporiadané, čo sa nám podarilo," hovorí konateľ BAS Bohumil Vojtas. „Teraz čakáme na vyjadrenie ministerstva zdravotníctva. Voda musí byť oficiálne vyhlásená za liečivú."
Vynikajúce zloženie
So zahraničným investorom chce spoločnosť opäť rokovať až po tom, keď bude mať v rukách potrebné doklady. „Problémom je hospodárska kríza. Zahraničné firmy, ktoré sem chceli prísť v roku 2002, už dnes takéto ambície nemajú. Kúpeľníctvo nie je také lukratívne ako pred niekoľkými rokmi," povedal Vojtas, ktorý nevylučuje, že by v prípade záujmu pozemky investorovi aj predali. O všetkom však budú rokovať najskôr začiatkom budúceho roku.
Pôvodný vrt mal hĺbku takmer 2,5 metra a výdatnosť šesť litrov za sekundu. Jeho súčasná hĺbka je približne 1 860 metrov a výdatnosť viac ako liter vody za sekundu.
Výskumy slanej vody stále potvrdzujú jej vynikajúce zloženie. V litri sa nachádza 42 gramov soli a 18 miligramov jódu.
Liečba detí aj dospelých
Kúpele v minulosti vyhľadávali stovky ľudí nielen z blízkeho, ale aj širokého okolia. Lekári v nich liečili choroby štítnej žľazy, ženské, kožné, žalúdočné aj črevné choroby, cukrovku aj choroby hrdla. Polhorčania dokonca vodu používali aj na varenie.
Dnes po nich pod Babou horou nie je ani pamiatka. Súčasná Chata Slaná voda bola kedysi jedným z kúpeľných pavilónov. Po rekonštrukciách však vyzerá úplne inak ako začiatkom minulého storočia. V súčasnosti k prameňu, z ktorého vyviera liečivá voda, chodia len miestni ľudia. Mnohí vyskúšali účinky vody na vlastnej koži a využívajú ju stále.
Drevenica s mechanizmom, z ktorého vyteká slaná voda.
„Táto voda je dobrá na hocičo," hovorí Ján Rešutík. „Liečili nás ňou naši rodičia odmalička. Vynikajúca je na dýchacie cesty. Na inhalovanie, naparovanie, pomáha i pri bolestiach hrdla. Vtedy ju treba kloktať. Viem, že starší ľudia si ju zohrievajú a robia si kúpele na nohy."
Rozsiahly kúpeľný komplex
Prvýkrát skúmali slanú vodu spod Babej hory odborníci v roku 1800. Vznikli šachty a štôlne na výrobu soli. O šesť rokov neskôr práce skončili. Výdatnosť prameňov sa neosvedčila. Po polstoročí skúmali vodu znova. Zisťovali jej liečivé účinky. Výsledky boli priaznivé, v roku 1863 sa preto František Skyčák z Klina rozhodol, že tam postaví kúpele.
Komplex desiatich drevených obytných pavilónov, kúpeľného domu, reštaurácie, domu pre lekára a kúpeľnej promenády dokončil o dva roky. Nové kúpele pomenoval Slaná voda. „V kúpeľnom dome bolo dvanásť porcelánových vaní, do ktorých čerpali minerálnu vodu z dvoch studní. V kúpeľoch bola aj príručná lekáreň," uvádzajú historické materiály. V roku 1905 pribudlo na Slanej vode aj detské sanatórium. Deťom tu odborníci liečili chudokrvnosť a ďalšie krvné ochorenia.
Krátko po skončení prvej svetovej vojny boli kúpele takmer úplne zničené. Historické materiály hovoria, že ich zničili miestni ľudia vracajúci sa z frontu.
