ZUBEREC.Už v mladom Cyrilovi Harmatovi bolo vidieť nielen nadaného žiaka, ale aj nádejného začínajúceho básnika. Stal sa kňazom. No v období ťažkom pre Cirkev prečítal v kostole svetskou vrchnosťou zakázaný pastiersky list a - dostal sa do väzenia. Keď ho spoza mreží pustili na slobodu, do pastorácie sa vrátiť nemohol. A tak kňaz pracoval na pílach v Oravskej Polhore a v Tvrdošíne.
Zničený väzením a životnými strasťami zomrel 27. septembra 1970. Mal 48 rokov.
Kňaz básnikom
Písať básne začal Cyril Harmata už v mladosti oddychujúc pri poľných prácach, neskôr tvoril sporadicky. Písal pod pseudonymom Milotínsky, podľa vrchu Milotín nad Zubercom. Bol plný ideálov, túžob a veľkých myšlienok. Totalitný režim mu ich však nedovolil zrealizovať. Preto je z básní Cyrila Harmatu - Milotínskeho cítiť prelínanie sa utrpenia a bolesti s jeho životom.
Pri príležitosti 40. výročia úmrtia kňaza a básnika vyšla jeho zbierka básní Po značkách krvi. Slávnostne ju príbuzní, vydavatelia a farský úrad predstavili v zubereckom kostole predminulú nedeľu.
Bolo mu cťou
„Básnik bojoval ťažký boj viery. Chcel sa venovať duchovným žobrákom. Nemohol veľa pre nich spraviť, lebo mu to nedovolili. Dal však na papier hlas svojho srdca. To je dar, ktorý nám zanechal - umelecké slovo," napísal Zuberčanom František Rábek, biskup - ordinár, predseda Rady konferencie biskupov Slovenska pre vedu vzdelanie a kultúru.
Bol to on, kto poveril Michala Chudu spracovaním básnickej pozostalosti Cyrila Harmatu. „Bolo mi cťou pracovať s jeho básnic-kými textami a sprístupniť ich čitateľom," povedal Chuda.
Zuberčania o svojom rodákovi hovoria, že bol človekom i kňazom s dobrým srdcom. „Vždy kľudný, veselý i žartovný. Vždy s vtipnou poznámkou alebo odpoveďou naporúdzi."
Svojimi básňami Milotínsky pobáda, aby ľudia bojovali dobrý boj viery predovšetkým sami so sebou. Aby víťazili nad svojim egoizmom a nachádzali radosť nie v konzumnom šťastí, lež v spokojnosti našich blížnych.
Obeť režimu
Angažoval sa v práci s mládežou, organizoval túry v horách. Aj Harmata prečítal v kostole pastiersky list, ktorý sa nepáčil vtedajšiemu režimu. A tak to potom išlo z väzenia do väzenia. Levoča, Močenok, Leopoldov, Ružomberok.
„Keď som ho bola navštíviť aj so sesternicou v Leopoldove, nemohli sme ho ani spoznať, taký bol vychudnutý," hovorí Terézia Bistarová, Cyrilova sestra. „Palce na rukách mal celé skrvavené, povedal, že zo šitia matracov. Veľa o utrpení nerozprával, len niekedy v slabej chvílke spomínal aké strašné praktiky používali pri vyšetrovaní. V tmavej izbe mu nechali celú noc kvapkať studenú vodu na hlavu."
Nádejný básnik
Cyril Harmata patrí medzi básnikov katolíckej moderny. Jeho básne boli uverejňované v rôznych náboženských časopisoch a kalendároch. Vyšla mu aj zbierka básní Tlejúca opona. Boli to najmä reflexie na otcovu smrť, prírodu a utrpenie, ktoré ako keby bol predvídal.
Pred vydaním zbierky Po značkách krvi mal zostavovateľ a editor Michal Chuda k dispozícii Tlejúcu oponu z roku 1942, cyklus prepísaných básní, ktorej dal názov podľa jednej z nich, Cez búrku k Márii, a linajkový zošit formátu A5, v ktorom boli rukou napísané básne Pohľady z oblôčkov. Texty nie sú datované, akurát v záhlaví dvoch strán je napísané Ružomberok väznica.
