NIŽNÁ. Kým kedysi sa z príspevku na stravu kupovali potraviny a mohlo ostať aj na hrnce, taniere, príbory a réžiu, dnes to tak nejde. Podľa školského zákona z roku 2008 sa z príspevku môžu kupovať iba potraviny. A tak školské jedálne nakupujú drahšie alebo viac.
Výsledok? Deti sú prejedené, jedlo často ani nechcú. A jedálne nemajú za čo kupovať nové riady, opravovať zariadenia či kúriť. Obce tak majú nečakané náklady navyše, ročne asi 13,3-tisíca eur.
Diera v rozpočte
„Možnosť financovať z časti rodičovského príspevku režijné náklady jedálne sme využívali, aj keď to tak nerobili všetky školy," hovorí riaditeľ nižnianskej základnej školy Ľubomír Ivan. „Ešte v júni 2008 vychádzal lístok pre prvý až štvrtý ročník na 26 korún, starší platili 28, škôlkari 36 korún. Päť korún z každej sumy išlo na réžiu, zo zvyšku dokázali kuchárky bez problémov navariť. Teraz musíme variť za všetko."
Dnes vychádza najlacnejší lístok 96 centov, najdrahší 2,19 eura. Najviac platia mimoškolskí stravníci. A iba z ich lístka môže jedáleň použiť časť na réžiu. Z 320 stravníkov je však v školskej jedálni v Nižnej iba dvadsať.
Jedálni a teda aj škole chýba za rok v kase viac ako 13-tisíc eur. Tie žiadajú od obce. „Jedálne treba rekonštruovať, obnovovať zariadenie. Rozdiel, ktorý teraz musíme doplácať, je nezanedbateľný," povedal starosta Eugen Dedinský.
Cenu zvyšovať nechcú
Vedúcu jedálne najviac trápi, že deti potraviny, ktoré dostávajú navyše, často ani nezaujímajú. Ovocie nachádzajú v šatniach, niekedy si ich stravníci ani nezoberú. „Deťom sme varili za lacnejšie a stačilo to," hovorí Vierka Dedinská. „Je škoda, že dnes musíme všetky peniaze, ktoré by sa dali využiť aj efektívnejšie, prejesť."
Školská jedáleň ceny stravných lístkov meniť neplánuje. Nedostatok financií na réžiu by takýto krok neporiešil. A prečo po zmene zákona cenu lístka neznížili? „Pri narastajúcich cenách potravín by to bolo nelogické," hovorí Ľubomír Ivan. „Hlavným dôvodom bolo vytvorenie takzvaných finančných pásiem, v ktorých je presne stanovené, koľko má lístok stáť. Môžeme byť v prvom, najlacnejšom, aj v piatom, najdrahšom pásme. V rovnakom pásme však musia byť zahrnutí všetci stravníci. Preto sme museli nájsť zlatú strednú cestu, do ktorej sme zaradili všetky vekové skupiny, cudzích stravníkov nevynímajúc."
Čo ak peniaze nebudú?
Keď pred dvomi rokmi bývalá vláda schvaľovala nový školský zákon, chcela sa pravdepodobne postaviť sociálne k rodičom. No tí zmenu v cene lístka nepostrehli, keďže sa zvýšila cena potravín. Riaditeľ sa však obáva, že ak obec vo svojom rozpočte nenájde potrebné peniaze, bude musieť prepúšťať. „To už také sociálne asi nebude."
Žiadosť o zmenu, prípadne aspoň prehodnotenie školského zákona prednesie predseda Združenia miest a obcí hornej Oravy Ján Banovčan na najbližšej Rade ZMOS. „Zmena vo využívaní rodičovského príspevku buď vôbec alebo len zanedbateľne znížila jeho výšku," povedal. „Zariadeniam to však zobralo potrebné zdroje z vlastných príjmov a spomalilo obmenu riadu a ďalšieho vybavenia. Na druhej strane zapôsobilo demotivačne pri ekonomizácii nákupov surovín a polotovarov na prípravu jedla."
