Obecné rozhlasy slúžia dnes viac podnikateľom ako obciam. Zvolávajú k pojazdnej predajni mäsa, provizórnemu stánku ovocia a zeleniny, lákajú na výpredaje v kultúrnych domoch.
Keď si predseda parlamentu dovolil poslať starostom a primátorom list a vyzval ich, aby aj oni vyzvali občanov k účasti na referende, väčšina miestnych rozhlasov mlčala. Obstoja výhovorky typu politická reklama, keď o referendum požiadalo 400-tisíc občanov a vyhlásil ho najvyšší ústavný činiteľ - prezident?
Za nami je ďalšie neúspešné referendum.
Dosiahnuť platnosť referenda je takmer nemožné, to doterajšia história Slovenska už potvrdila. Zo siedmich plebiscitov zaujal sspoň polovicu ľudí iba jeden. Vtedy sa však o vysokú účasť zaslúžili aj politici a najmä, a najmä, starostovia a primátori.
Jedno je teda dnes isté. Bez zaangažovania sa obcí a miest sú referendá naozaj zbytočným vyhadzovaním peňazí.
Riešenie by poruke bolo. Ak obce a mestá dostávajú do svojich rozpočtov od štátu podielové dane, stačilo by k súčasným koeficientom na ich prerozdeľovanie zaviesť ešte jeden. Koeficient účasti občanov na voľbách a referendách. Nezáujem občanov o veci verejné by sa prejavil aj v obecných kasách. Že to nie je demokratické? Demokracia je o vláde ľudu a nie je len o právach, ale aj o povinnostiach. A ak tí hore majú záujem o hlas ľudu iba na ceste do parlamentu a k starostovským a primátorským kreslám, tak to je úbohá demokracia.
Aj tento návrh, rovnako ako návrh o zúžení poslaneckej imunity, však patrí do oblasti utópie. Lebo väčšina politikov potrebuje k svojej moci ľudí ľahostajných.
