Za mimoriadne zásluhy v kultúrnom rozvoji mesta ste sa stali osobnosťou Dolného Kubína za rok 2009. Pocity?
- V prvom rade to bolo prekvapenie. A potom, samozrejme, radosť z toho, že sú ľudia, ktorí ma poznajú a dokážu oceniť prácu v galérii, ktorá patrí neoddeliteľne k tomuto mestu, tvorí jeho súčasť a je bonitou v jeho rôznorodých kultúrnych aktivitách. Úprimne si toto vysoké ocenenie vážim a uvedomujem si, že je to záväzok. Bolo udelené mne, ale vo veľkej miere patrí aj mojim kolegom, s ktorými sa snažíme jednoducho robiť dobrú robotu.
Galériu riadite od roku 1984, no pracujete v nej o tri roky viac. Bezmála tridsať rokov na jednom mieste. Stále vás to baví?
- Keď sa vám práca stane koníčkom, tak to inak nemôže ani byť. Napriek tomu, že som dvadsaťšesť rokov riaditeľkou, celú dobu som zostala historičkou umenia, ktorá sa teší na nové diela, výstavy a kontakty s umelcami. V tejto práci ma nemá čo prestať baviť, pretože otupieť, znechutiť si to každodenné chodenie do galérie a zmierniť tempo by znamenalo zastaviť sa.
Ako hodnotíte spoluprácu s ostatnými kultúrnymi inštitúciami? Treba ju zlepšiť?
- Možno by bolo dobré povedať, v akom smere zlepšiť. Každá kultúrna inštitúcia má svoje presné poslanie, a pokiaľ sa naše programy stretnú alebo ak potrebujeme vzájomnú výpomoc, tak si ju poskytneme. Nikdy ale nesmieme zabudnúť, že sme odborne profilované inštitúcie, a že by sme nemali podliehať rôznym komerčným lákadlám. Tade cesta určite nevedie.
Je súčasný systém riadenia kultúrnych inštitúcií dobrý?
- Pojem dobrý alebo zlý je relatívnym pojmom. Už skupina Elán spievala ...dobrý, dobrý, či zlý, neviem, neviem... V súčasnej dobe je určite taký, že inštitúcie prežívajú, nerozvíjajú sa tak, ako by bolo potrebné. Z tohto pohľadu teda nie som spokojná. Ale to nie je otázka regiónu, župy, ale primárne štátu, teda ministerstva kultúry, odkiaľ musí vyjsť jasná definícia, čo z kultúry chceme zachovávať, ako sa o ňu chceme starať. Potom aj pojem kultúrneho dedičstva dostane presné kontúry.
Rozširuje sa zbierkový fond galérie?
- Vzhľadom na to, že zbierkový fond Oravskej galérie tvorí osem výtvarných disciplín a takmer osemtisíc výtvarných diel, máme v akvizičnej politike široké pole pôsobnosti. Nadobúdanie zbierok je dlhodobý proces a musí byť premyslený a kontinuálny.
V rokoch 2009 a 2010 sme nadobudli do zbierok 116 výtvarných diel. Rok 2009 predstavuje finančnú čiastku 30 247 eur za 33 kusov diel.
Rok 2010 je špecifikovaný počtom 83 diel a celková suma bude zverejnená až po všetkých ekonomických úkonoch.
Návštevnosť kultúrnych inštitúcií má klesajúci trend. Ako je na tom Oravská galéria?
- Aj v Oravskej galérii sme zaznamenali nižšiu návštevnosť, ale nie je to také tragické, ako avizovali rôzne agentúry. Sumáre máme spracované k 15. septembru. Všetky naše výstavy a expozície navštívilo takmer 42-tisíc návštevníkov.
Dneškom vládne konzum. Nájde uponáhľaný človek v galérii niečo, čo nenájde nikde inde?
- Samozrejme, v našej galérii už vo vstupných priestoroch na návštevníka vanie dobrý duch galérie, to znamená pokoj a ponuka skvostov v podobe diel a výstav, ktoré sú v našich výstavných priestoroch jedinečné a mnohokrát neopakovateľné. Môžu poskytnúť špecifický vizuálny zážitok, ktorý neponúkne iný umelecký žáner.
Aj po rokoch sa k nám návštevníci vracajú a spomínajú buď na konkrétne dielo alebo celú výstavu. Dôležité je, že Oravská galéria sa za dobu svojej existencie stala dôveryhodnou inštitúciou, a že sa do nej ľudia vracajú.
S autormi diel sa ľudia stretávajú na vernisážach. Vy s nimi trávite podstatne viac času. Akí sú?
- Ako ostatní ľudia - rôznorodí. So svojimi túžbami, starosťami, radosťami a plánmi. Nie všetci sa radi rozprávajú, ich vyjadrovacím prostriedkom je umelecké dielo. Samozrejme, že každého autora poteší záujem o jeho dielo, a aj dostatočná empatia k nemu.
Zaujal vás v poslednom období nejaký talentovaný Oravec? Taký, ktorý má šancu osloviť priaznivcov umenia aj za hranicami regiónu?
- Už sa stalo. Máme takého Dolnokubínčana, ktorého sme v roku 2009 predstavili výstavou Každý musí niekam patriť. Jedná sa o mladého autora Lukáša Brašeňa (*1983) vystupujúceho na verejnosti pod umeleckým pseudonymom Luka Brase. Aj keď autor stojí len na začiatku umeleckej dráhy, jeho práca sa už stretla s prvými priaznivými ohlasmi na Slovensku, v Írsku a v Holandsku.
Galéria si toho roku pripomína 45. výročie založenia. Pri tejto príležitosti pripravujete novú trvalú expozíciu venovanú Štefanovi Siváňovi st. Čím bude výnimočná?
- Predovšetkým tým, že dedo Siváň patrí k našim najväčším tvorcom insitného umenia 20. storočia a Oravská galéria vlastní najväčšiu zbierku jeho diel na Slovensku. Bol, a aj zostal, neopakovateľným zjavom - írečitým, monumentálnym a jedinečným. Zbierkotvorná činnosť má zmysel vtedy, keď sa zhodnocuje novými expozíciami sprístupňovanými širokej verejnosti. Preto sme sa rozhodli pre ďalšiu novú trvalú expozíciu v Župnom dome. Jubileum galérie je dobrou príležitosťou aj na takéto prezentácie.
Okrem toho, že ste riaditeľkou galérie, ste aj súdnou znalky-ňou v odboroch výtvarné umenie a starožitnosti. Do čoho dnes oplatí investovať?
- Určite do dobrého umenia, ktoré je nadčasové a jeho cena bude len rásť. Ale to chce fundovanú orientáciu, čas, sledovanie trhu. Väčšinou záujem určuje konkrétnych autorov a nasledovne aj ich cenu. Treba si však uvedomiť, že veľa ľudí si kupuje umenie primárne pre potechu srdca a nie pre zhodnoteniu majetku alebo pre biznis. A ja to celkom schvaľujem, pretože vlastniť drahé umenie predstavuje veľkú starosť a rôzne opatrenia, ktoré si vyžaduje ochrana majetku, a nielen toho výtvarného.
V akom stave nachádzate umelecké diela? Aj priam na zaplakanie?
- Umelecké diela sú háklivé na umiestnenie, klimatické podmienky, vo všeobecnosti na manipuláciu s nimi. Týmto okolnostiam nasvedčuje aj ich fyzický stav. Ale pretože v súčasnej dobe sa skôr pohybujeme v ateliéroch umelcov, diela sú v celkom dobrej kondícii.
Občas sa v rámci súdnych znalectiev vyskytnú veľmi poškodené diela, a tie sú väčšinou odcudzené z kostolov a z domácností. Následná zlá manipulácia a uskladnenie sa podpisujú pod ich stav. Zlodeji sú väčšinou netrpezliví, rýchlo sa chcú zbaviť tovaru a podľa toho s ním aj manipulujú.
