Denný stacionár v Námestove navštevuje zatiaľ len jeden dôchodca. Problémom je podľa neho vysoká denná taxa. Vedenie však nižšie s cenou ísť nemôže.
NÁMESTOVO. Škôlku pre starých a opustených ľudí zriadili v námestovskom Dome Charitas začiatkom júla. Celodennú pomoc a starostlivosť zatiaľ využíva len jeden dôchodca z Námestova.
Menej pýtať nemôžu
„Som tu veľmi spokojný. Pred rokom mi zomrela manželka, doma mi bolo otupno," hovorí bývalý učiteľ Štefan Novocký. „Ani variť mi nemal kto. Po obedy som si chodil do reštaurácie, no som po operácii bedrového kĺbu a s pohybom je to čoraz ťažšie. Je tu dobre, len keby tá cena bola trochu nižšia."
Päťeurový poplatok však podľa Jolany Kubicovej, hlavnej sestry Domu charitas, ledva pokrýva náklady na celodennú stravu, dovoz a odvoz klienta a činnosti, ktoré pre neho v škôlke pre dôchodcov pripravujú. Nižšie už s cenou ísť nemôžu. „Tento poplatok sme určovali pre minimálne piatich klientov a bola to najnižšia možná čiastka. No zatiaľ tu nemáme ani tých päť. Keby sme ich mali viac, možno by sa s tým dalo niečo robiť."
Náklady na celodennú starostlivosť sú pritom vyššie. V poplatku nie sú zarátané prevádzkové náklady na vodu, elektrinu, náklady na pranie, žehlenie, upratovanie či mzdy zamestnancov. Rozdiel doplácajú obce, kde má klient trvalé bydlisko. Človek, ktorý je odkázaný na sociálnu starostlivosť, má nárok na tento príspevok. Pre obce a mesto je táto forma poskytovania sociálnej služby svojim občanom finančne menej náročná ako opatrovateľská služba.
Kvalitná starostlivosť
Osemdesiattriročný Štefan prichádza do škôlky pre seniorov o deviatej ráno, domov chodí najneskôr o tretej. „Stačí mi to. Poobede sa chcem ešte trochu poprechádzať pred bytovkou, porozprávať s kamarátmi." V stacionári by však mohol byť od šiestej rána do piatej poobede.
„Je to pre ľudí, ktorí chodia do práce skoro ráno a končia neskoro popoludní, alebo si chcú po práci ešte niečo vybaviť. Starkého môžu priviezť skôr a my sa o neho postaráme až do poobedia," povedala hlavná sestra.
Dôchodca, keďže je zatiaľ sám, sa má pri troch pracovníčkach ako v bavlnke. „Veľmi dobre sa o mňa starajú. Je to omnoho lepšie, akoby som mal byť sám doma. Mám problémy s cukrovkou, takže aj stravu mi prispôsobujú. Občas už aj srdce hnevá, no tu si choroby uvedomujem akosi menej. Určite by som to odporučil každému, kto je doma sám."
Pobyt na skúšku
Starší ľudia neradi menia domáce prostredie za cudzie. Po vzájomnej dohode však vedenie stacionára nevylučuje pobyt na skúšku. „Môžu prísť na pár dní. Vyskúšať, ako to tu funguje. Sami sa potom rozhodnú, či chcú chodiť pravidelne."
V súčasnosti, keďže nemajú veľa klientov, môžu ľudia starkých voziť aj na deň či dva, počas ktorých si potrebujú vybaviť veci na úradoch alebo u lekára. Čoskoro bude mať denný stacionár aj nové auto na odvoz a dovoz klientov.
