TRSTENÁ. Pôvodná kamenná dlažba objavená pri výkopových prácach na trstenskom námesti pochádza minimálne z druhej polovice 19. storočia. Dokazujú to mince, ktoré archeológovia objavili v škárach starodávnej dlažby.
Mince aj keramika
„Našli sme dvadsať mincí. Najstaršia je z obdobia konca Rakúsko-Uhorskej monarchie, najmladšie pochádzajú z 50. až 60. rokov minulého storočia," hovorí archeológ Pavol Spišák zo Slovenského archeologického a historického inštitútu (SAHI). Niektoré mince boli nečitateľné. Odborníci preto nevylučujú, že môžu byť ešte staršie.
Črepov z trstenskej keramiky našli archeológovia len zopár. „Ide o nálezy z vrstvy, ktorá bola pravdepodobne navážkou a akousi vyrovnávkou terénu. Tento materiál je o niečo starší." V reze našli aj vrstvu kameňov, ktorá by mohla byť pozostatkom z ešte staršej dlažby. „Nálezy keramiky sú rámcovo datované do 17. storočia," povedal Martin Furman, archeológ z Krajského pamiatkového úradu v Žiline.
Okrem črepov a mincí boli pod povrchom námestia aj železné klince, gombíky z farebného kovu a kovanie z konského postroja. V súčasnosti sa všetky kovové predmety chemicky čistia a konzervujú.
Časť možno zachovajú
Historická hodnota nálezov má význam najmä pre mesto. Dopomohli k datovaniu výstavby námestia a pridali ďalšie časti do mozaiky mestských dejín.
„Nájdené predmety by mali byť uložené v depozitári inštitúcie, ktorá má na to oprávnenie. V tomto prípade by sa správcom malo stať Oravské múzeum," povedal archeológ zo SAHI. „Môže ich požičať mestu. Je teda len na jeho vedení, či bude mať záujem predmety prezentovať širokej verejnosti."
Výsledkom výskumu by malo byť zachovanie aspoň časti pôvodnej dlažby na rekonštruovanom námestí. „Krajský pamiatkový úrad navrhol prezentovať pôvodnú dlažbu v severozápadnom rohu námestia. Ten mal byť podľa projektu zatrávnený," povedal Spišák. Ďalšie kroky a zmenu projektu však bude musieť mesto konzultovať s Krajským pamiatkovým úradom v Žiline.
