Všetci svorne tvrdia, aké nízke dane platíme, aký máme perfektný a prepracovaný odvodový systém, sociálnu starostlivosť, ako štát pomáha v krízových situáciách.
Poslanci národnej rady sa hádajú o tom, kto, kde, s kým, kedy a prečo. Kto ukradol koľko miliónov, koho kde videli s milenkou, kto robí Slovensku hanbu v zahraničí. Ohromné problémy, ktorých riešenie zamestnáva celý parlament. Všetci sa zaoberajú tým, ako a prečo odvolať Sulíka, aký škandál ešte vyhrabať.
V stredu vysiela súkromná televízia reláciu o snoch a ich plnení. Tradične sú na obrazovkách nalepené tisícky divákov. Srdcervúci príbeh rodiny z Kapušian zasiahne nepochybne takmer každého.
Mama s dcérou oslavujú narodeniny s uslzeným pohľadom upretým na stroje, ktoré búrajú ich dom. V jednom zábere hlava rodiny zahlási vetu, ktorá hádam ani nemôže byť pravdivá. V tomto našom super sociálnom štáte nestačí, že sa človek stane zo dňa na deň bezdomovcom, že príde o strechu nad hlavou, musí sa vysťahovať a pozerať sa, ako mu búrajú jeho rozpadávajúci sa dom. On si za to búranie musí ešte aj zaplatiť!
Prídete o všetko, účty sú prázdne a nedobrovoľne musíte začať premýšľať, kde zobrať peniaze na nový pozemok, nový dom. Predtým sa však musíte najskôr zamyslieť, kde zobrať 3000 eur na sanáciu svojho milovaného domova. Pritiahnuté za vlasy? Že to nemôže byť pravda? Ale môže. Na Slovensku určite.
Nestačí, že sa poškodení dočkajú aspoň akého-takého odškodného po takom čase, že už chudáci ani nevedia, že sa im niečo stalo. Ono to u nás, žiaľ, funguje tak, že po prírodnej katastrofe príde ešte jedna - štátna.
