- Ak sme vlani na konci roka hovorili, že v boji s podkôrnym hmyzom sme to dotiahli na remízu, teraz už vedieme. Nedarí sa nám iba v okolí A-zóny Babej hory a Pilska s najvyšším stupňom ochrany, kde je dvojnásobne viac škodcov ako v iných lokalitách.
Aké sú najlepšie zbrane proti podkôrnemu hmyzu?
- Asanačná ťažba. To znamená chrobákmi napadnuté stromy treba spíliť, odvetviť a nielen z lesa odviezť, ale všetko ošetriť tak, aby sa podkôrný hmyz ďalej nerozšíroval. Tým zabraňujeme aj jeho rozmnožovaniu. Pretože z jedného chrobáka po vyrojení pribudne ďalších 60 a za sezónu sa vyroja viackrát.
Účinné sú aj feromónové lapače, nasadzované do chorých porastov. Slúžia na priťahovanie a hubenie podkôrneho hmyzu.
Chemické postreky by nepomohli?
Chemické prostriedky odmietame, nasadzujeme ich iba v miestach, kde sa nám situácia s premnožením škodcov vymyká z rúk, a iba keď nestíhame ťažbou odstráňovať napadnute stromy. Vtedy sú postreky akoby chemoterapiou na zlikvidovanie nádora. Ak porovnáme nás a pôdohospodárov, my použjeme len stotinu chemických prípravkov oproti nim. Nehovoriac o tom, že poľnohospodárske produkty konzumujeme.
Ak poľnohospodárom daždivá jar poškodila, lesníkom pomohla?
- V boji proti podkôrnemu hmyzu nám počasie naozaj pomohlo. Chladný máj posunul jeho prvé rojenie až na jún. A september je opäť chladný. Čas potrebný na vyrojenie je šesť týždňov, teda podkôrny hmyz sa tento rok vyrojil len dvakrát. K tomu bolo veľa vlahy, takže to mal oveľa ťažšie s napádaním stromov.
Po vetrovej kalamite v roku 2004 sa akoby úloha lesníkov zmenila na odstraňovanie jej následkov.
- Nie je našou úlohou len odstrániť choré stromy a snažiť sa ich čo najlepšie speňažiť. Tým, že ich z lesa odvezieme, vznikajú holiny, ktoré musíme vyčistiť a zalesniť. Dnes už zalesňujeme aj inými drevinami. Ide najmä o buk, jedľu, javor, brezu, jarabinu, osiku. Sú to dreviny, ktoré by mali vylepšiť pôdne vlastnosti prostredia a najmä zmierniť kyslosť pôdy.
Mení sa charakter lesa aj zmenou klímy?
- Áno, mnohé dreviny rastú dnes v omnoho vyšších nadmorských výškach. Kedysi sa hovorilo, že podkôrny hmyz žije v nadmorských výškach do 900 metrov. Dnes je už aj na Gerlachu. A ak platilo, že najstaršie stromy, ktoré lykožrút napáda majú okolo 60 rokov, dnes je tak premnožený, že prevŕta aj 140-ročné smreky na Babej hore. Kedysi na Babej hore neprežila jediná generácia podkôrneho hmyzu, dnes sa tam vyroja aj tri.
Smrek je globálnym otepľovaním oslabovaný. Keďže má povrchové korene, je veľmi citlivý na nedostatok vlahy. Na vlahu reaguje zo stromov ako prvý. Keď jej má smrek dostatok, lepšie sa dokáže brániť proti podkôrnemu hmyzu.
Koľko rokov ešte potrebujete, aby ste drobného, ale početného súpera v lese porazili?
- To sa naplánovať nedá, pretože nevieme aké prídu roky. Stačí ak príde víchrica, zhodí stromy v doline a my sa nedostaneme vyššie k napadnutým stromom. To nahrá súperovi. Ale ono sa vôbec nedá povedať, že niekedy vyhráme. Podkôrny hmyz tu vždy bol, je a bude. Ide len o to, či ho dokážeme mať pod kontrolou.
Čo vyvolalo túto vojnu?
- Na počiatku bola reprivatizácia lesov. Nie všetci, ktorí dostali po roku 1989 svoju horu späť, sa o ňu aj starali. Vyhovoval im každý suchár, pretože ho mohli speňažiť. Do toho prišli suché roky a navyše vetrová kalamita a potom škodcovia.
Škodcovia zrejme ovplyvňujú aj cenu dreva.
- Kalamitné drevo napadnuté lykožrútom je v priemere o 10 až 17 eur za kubík lacnejšie.
Aký bude les o pár rokov?
- Už teraz sú niektoré porasty iné ako pred polstoročím. Za polstoročie sa les na hornej Orave bude zložením podobať lesom na dolnej Orave. Oravu bude pokrývať zmiešaný les, teda výrazné zastúpenie v ňom budú mať aj listnáče.
Po troch rokoch ste opäť prevzali vedenie závodu, aké sú vaše priority?
- Chcel by som, aby sa vrátilo pravidlo, že každý lesník má na starosti aj ochranu lesa. Potom nemusí iba stáť, merať a ciachovať. On rozhodne, kde sa čo bude ťažiť. Pretože doteraz nám to diktujú chrobáky.
Keby ste s funkciou dostali aj čarovný prútik, čo by ste razom zmenili?
- V prvom rade obchod s drevom. Nepomôže nám nič iné ako transparentné obchodovanie s tým čo nám tu v dobrej viere zanechali naši predchodcovia. Tak by sa mohli peniaze z predaja dostať späť do lesa. Potom by les určite vyzeral inak. U nás je cena dreva veľmi deformovaná.
