Tri mladé oravské rezbárky boli ozdobou tohtoročných Návratov k Siváňovcom. Rezbársky plenér si minulý týždeň zaknihoval deviaty ročník.
BABÍN. Vôňa čerstvo spíleného dreva, zvuk motorových píl, kladív a dlát sa nesie posledných deväť rokov vždy v auguste Babínom. Na počesť insitného umelca Štefana Siváňa st., ktorému domáci nepovedia inak ako Dedo Siváň, a jeho syna Štefana sa tam schádzajú ľudoví rezbári zo Slovenska, Poľska i Čiech, aby za niekoľko dní vytvorili z hrubých drevených topoľových a lipových kmeňov umelecké diela.
Viac dreva pôjde von
Ľudové zvyky a obyčaje, téma tohtoročného plenéru, účastníkov nezaskočila. Róbert Veselý z Podbiela sa odhodlal premeniť poldruhametrový kmeň na mládenca skákajúceho cez jánsky oheň. „Nie je to najjednoduchšia socha. Viac dreva pôjde von ako ostane," povedal rezbár, ktorý za posledné štyri roky vyrobil viac ako 20 drevených plastík rôznych veľkostí vrátane nadživotných. „Najradšej mám poslednú fázu. Keď si sadnem, pozerám a teším sa, že to vyšlo. Ak to vyjde."
Róbert Veselý z Podbiela.
Pre statného mládenca s korbáčom sa rozhodol Stanislav Ondrík z Krásnej Hôrky. „Nech si aspoň on vypije, keď už ja nemôžem," povedal najstarší, šesťdesiatdvaročný účastník plenéru. „Dakedy som vypil, pravdaže, no choroba i vek urobili svoje. Dnes sa mi to hnusí, pijem iba čistú vodu."
Stanislav Ondrík z Krásnej Hôrky.
Tri rezbárky
„Do topoľa idem prvýkrát," povedal Juraj Šinál z Medzibrodia. Doteraz vyrezával z lipy, vŕby i jablone. Do Babína si prišiel oddýchnuť. A ako všetci, už ostrieľaní rezbári odovzdať čo-to z fortieľa začiatočníkom. Lepšie povedané, začiatočníčkam. Sestrám Bublákovým, Ester a Barbare z Rabčíc a Ľudmile Ďubekovej z Rabče.
„Odmalička ma baví práca s drevom, no nemám sa to kde naučiť, v našej rodine nikto nevyrezáva. Preto som prišla na plenér. Chcem urobiť ležiacu ovcu, dúfam, že sa podarí," hovorí mladá Rabčianka. Barbara Bubláková vyrezáva doma v Rabčiciach s dedkom. V babínskej galérii po nej ostane zahalená starenka s palicou.
Drevené sochy ostanú v Galérii ľudového rezbárstva v Babíne. FOTO: Martin Matys
Lapidárium nebude
Drevené plastiky sa stávajú súčasťou stálej expozície v Galérii ľudového rezbárstva na poschodí starej školy. Od myšlienky Štefana Siváňa ml. zriadiť v Babíne lapidárium, múzeum v prírode, obec upustila. Z viacerých dôvodov.
„Na Orave nemáme najpriaznivejšie klimatické podmienky. Preto musia byť drevené sochy dnu, vonku by sa časom zničili," povedal Martin Matys z obecného úradu. „Aj v interiéri sa o ne treba starať. Ošetrujeme ich včelím voskom s toulénom. Vosk, na rozdiel od toulénu, je problém pozháňať. Je ho málo a je drahý."
Svoje zohráva aj bezpečnosť, v galérii plastiky chránia pred požiarom i krádežou. Jedinou nevýhodou ostáva, že sa musia návštevníci dopredu ohlásiť na obecnom úrade. Zaplatiť samostatného pracovníka pre galériu obec nedokáže.
K 66 dreveným plastikám v Galérii ľudového rezbárstva pribudlo v nedeľu ďalších deväť. Počet autorov sa vyšplhal na 39. Podujatie organizuje obec s Oravským kultúrnym strediskom.
