Traja oravskí horolezci sa vrátili z kaukazského Elbrusu. Chceli zdolať jeho západný štít. Nenáročná, ale zákerná majestátna hora ich však prekvapila snehovou víchricou.
NIŽNÁ. Sú dve hodiny ráno, nad hlavami pozorujú horolezci jasnú oblohu plnú hviezd. Čaká ich najťažší, ale najočakávanejší deň. Počasie vyzerá dobre, konečne sa môžu vybrať k svojmu cieľu. V hlavách si premietajú postupovú cestu. Vrchol kaukazského Elbrusu videli na obrázkoch niekoľkokrát. Teraz sa na tmavej oblohe vypína pred nimi naživo. Vrcholový kameň je v nadmorskej výške 5642 metrov. Majú pred sebou asi päť hodín stúpania.
Roztápajú sneh na skorý raňajší čaj, balia potrebné veci. Stany, spacáky, laná, skoby, čakany. Všetko robia takmer automaticky. Veď už majú za sebou niekoľko štvortisícoviek. Mlčky vyrážajú z druhého tábora. Cieľ - západný štít Elbrusu, najvyššia hora Európy.
So stravou neexperimentujú
Týždeň predtým boli Oravci ešte doma. Pripravovali si potrebné veci, povolenia, jedlo. „Rusi vás zlikvidujú papiermi. Musíte mať niekoľko povolení, od víz cez imigračnú a pobytovú kartu, až po doklad od tamojšej polície. A musíte to mať stále pri sebe, lebo ich od vás každú chvíľu niekto pýta," hovorí Laco Ďuroška. So stravou neexperimentujú. V batohu nesmie chýbať dobrá klobása, oštiepky od babky z Ťapešova, sladkosti, konzervy, instantné polievky ani cibuľa a cesnak.
Za horolezcami sa vypínajú dva vrcholy Elbrusu. Oravčania išli zdolať vyšší, ktorý sa vypína v nadmorskej výške 5642 metrov nad morom.
V Nižnej nasadla trojica Laco Ďuroška, Michal Gonda a Vlado Krivulčík do mikrobusu. V Prievidzi k nim nastúpili ďalší horolezci. „Aby sme naplnili mikrobus," hovorí Laco. Čakalo ich 3200 kilometrov do dedinky pod cieľovou horou. Po katastrofálnych cestách sa utrasení a vyčerpaní po dlhých troch dňoch konečne dostali na miesto.
Prvý deň oddychovali. Ďalšie dva absolvovali jednoduchšie aklimatizačné túry po okolitých kaukazských horách. Zvyknutí na prevýšenie síce viac-menej sú, nič však netreba podceňovať. Počasie prialo. Štvrtý deň teda vyrazili k prvému táboru vo výške 3700 metrov. „Tam sme postavili stany a prenocovali. Dostatočný spánok je v týchto výškach veľmi dôležitý." Ráno vyrážajú ešte vyššie.
Musel sa rozhodnúť
Druhý tábor stavajú vo výške 4200 metrov. Odtiaľ musia naraz prekonať zvyšných viac ako 1400 výškových metrov k vrcholu. Majestátna hora ponorená do oblakov neveští nič dobré. Netreba zbytočne riskovať, radšej treba vyčkať. Druhý deň sa zobudia skoro ráno. Vlastne ešte v noci. Vyhliadky na pokorenie západného hrebeňa sú lepšie.
Druhý výškový tábor si expedícia zo Slovenska postavila vo výške 4200 metrov. Vyššie sa už nedalo.
„Počasie nám prialo. Jasná noc, takmer bezvetrie, bolo asi 12 stupňov pod nulou. Vyrazili sme," hovorí Laco Ďuroška.
S obrovskými ruksakmi na chrbtoch kráča skupina Slovákov v tmavej noci naprieč ľadovcom. Kompaktná plocha bez trhlín zaručuje bezpečný prechod aj bez toho, aby boli jeden na druhého naviazaní lanami.
Laco ide prvý, zvyšok expedície za ním kúsok zaostáva. V sedle pod vrcholom Elbrusu sa otočí za kamarátmi. Nikde ich však nevidí. Čaká. Mení sa počasie. Po jasnej oblohe zrazu nie je ani stopy. Za niekoľko minút sa strhne víchrica so silným snežením.
„Fúkal silný vietor, do toho sneh a viditeľnosť na desať metrov. Kamarátov stále nebolo. Musel som sa rozhodnúť. Vrátiť sa? Alebo pokračovať nahor a pokúsiť sa dôjsť až na vrchol?" Laco sa nerád sa vzdáva. Pokračuje ďalej.
Jednoduchá, ale zákerná hora
Počasie akoby sa zhoršovalo každou minútou. Oravský horolezec sa však nevzdáva, kráča k vrcholu. „Najskôr som išiel po trase, ktorú sme si vytýčili ešte v tábore. Odrazu som však cestu stratil. Dostal som sa na 50-stupňový zľadovatený svah." Do neznáma stúpa na predných hrotoch mačiek, bez čakanov by sa ďaleko nepohol. Odrazu sa ocitá na rovnej planine, žiadne ďalšie stúpanie. Kameň so zasneženou a zamrznutou tabuľkou svedčí o tom, že je na vrchole.
„Elbrus sa cukal ako nejaká vrtošivá žena, vyzval ma na súboj a ja som jeho výzvu prijal. Chvalabohu, bol som úspešný, ale na vrchole som si povedal, že sa tu naozaj neoplatí zdržiavať. Viditeľnosť bola nulová, mráz silnel. Jediné, čo som chcel, bolo dostať sa bezpečne dolu."
O chvíľu k Lacovi dorazili dvaja ďalší členovia z Prievidze. Urobili pár fotografií a vybrali sa naspäť. Teplota navrchu spolu s vetrom dosahovala 40 stupňov. Pod nulou.
Čoskoro sa oproti nim objavili Lacovi kamaráti. Chceli pokračovať, pre zlé počasie sa však napokon všetci vrátili naspäť do druhého tábora.
„Elbrus nie je technicky náročná hora. Denne na ňu za pekného počasia vyjdú desiatky horolezcov. Všetci ju však poznajú ako veľmi zákernú. Počasie sa tam dokáže úplne zmeniť v priebehu pol hodiny. A vtedy sa z jednoduchej cesty nahor stane snehové peklo s minimálnou viditeľnosťou, čo zastihlo aj našu výpravu," povedal Laco.
ZOPÁR FAKTOV O ELBRUSE:
- Elbrus je súčasťou pohoria Kaukaz, ktorého dĺžka dosahuje až 1100 km a šírka 180 km. Názov Kaukaz pochádza z gréckeho slova caucasos - snehobiely
- Elbrus má dva vrcholy - západný (5642 m) a východný (5621 m). Západný vrchol je najvyšším vrchom Európy a patrí do skupiny Seven summits - siedmich najvyšších pohorí siedmich kontinentov
- Elbrus je neaktívny stratovulkán pokrytý ľadovcami a trvalým snehom
- Elbrus má 22 ľadovcov, ktorých celková plocha je až 144 km2
- Na vrchol Elbrusu vystúpi za pekného počasia denne niekedy až 200 ľudí
Naďa Kališová
