DOLNÝ KUBÍN. Viac ako šesťdesiat prvonálezov makroskopických húb na Slovensku objavili mykológovia v posledných rokoch práve na Orave. Vďaka druhovej pestrosti patrí k najvzácnejším územiam v strednej Európe.
Máme raj. Hubársky
„Bez húb by nebol život, nič by sa nerozkladalo, neregenerovalo," hovorí mykológ Peter Tomáň. „Orava je na rozhraní kontinentálnej a oceánskej klímy, preto je právom označovaná za hubársky raj. Prostredníctvom tejto výstavy chceme ľuďom ukázať huby z inej, doteraz možno nepoznanej strany."
Oravský les neponúka len pravé hríby, aj keď o ne bola, a zrejme aj bude, vždy najväčšia bitka. Pestrosť tvarov a farieb je priam nekonečná. Huby sa smejú i plačú.
„Podstata huby je pod zemou. Boli by sme prekvapení, čo všetko sa tam nachádza. Hľuzovky, ktoré patria k najdrahším hubám, rastú aj u nás na Orave. V stredoveku sa ich zo Slovenska do Viedne vyvážali tony. Zaujímavé huby máme na dosah ruky, stačí chodiť s otvorenými očami. A vážiť si a chrániť to, čo nám iní závidia."
Peter Tomáň tvrdí, že zbieraním chránených druhov hubári veľkú škodu nenarobia. „Samotná plodnica je ako jeden kvietok z celej rastliny. Podstatné je nezničiť biotop, kde vzácny druh žije."
Huby liečia
Z dužiny drevokazného práchnovca kopytovitého ľudia v minulosti zhotovovali plátky, ktoré prikladali na rany s cieľom zastaviť krvácanie. Uchovec bazový, známy ako Judášovo ucho, sa používal pri očných, krčných a hrtanových ochoreniach.
Na výstave sa dozvedáme, že francúzsky lekár a znalec húb Porton, ktorý mal cukrovku, po požití 250 gramov májovky pocítil rovnakú úľavu ako po inzulíne. Žezlovky zas podporujú činnosť obličiek, stimulujú imunitný systém, liečia depresie a používajú sa aj ako afrodiziakum.
Z húb vyrábali klobúky
Azda najväčšou raritou výstavy sú klobúky z už spomínaného práchnovca, ľudovo nazývaného hubáň alebo choroš. Majú asi 80 rokov, sú z hornej Oravy. Svedčia o tom, že naši predkovia boli naozaj praktickí.
Hubový klobúk. Z drevokazného práchnovca naši predkovia vyrábali nepremokavé klobúky.
Okrem klobúkov z choroša vyrábali aj práchno. „Zaliali ho vriacou vodou a nechali vysušiť," hovorí etnografka Oravského múzea Elena Beňušová. „Potom ho podrvili alebo pomleli na práchno, ktoré nosili pri sebe. Aj fajčiari si pomocou neho zapaľovali fajku, zápalky vtedy nepoznali. Práchno sa vyvážalo do Viedne, Budapešti, do Nemecka, ba dokonca aj do Ameriky. Vysušený choroš slúžil aj ako ihelníček. Gazdovia ho zvykli pribiť na stenu stajne a odkladali si doň rôzne menšie pomôcky."
Hľuzovky sú pre snobov
Vraj keď to človeka chytí, objavovať niečo nové, už sa to s ním vlečie. Pátraniu po nových či vzácnych druhoch húb venuje Dolnokubínčan Miro Švidroň takmer všetok voľný čas. Ak nie je v lese, študuje doma literatúru a učí sa. Najčastejšie ho môžete stretnúť, a teraz sa podržte, na dolnokubínskom Kuzmínove. Kto by už len tam hľadal huby, povie si nejeden hubár. „Z mykologického hľadiska je Kuzmínovo mimoriadne zaujímavá lokalita. Je to severný svah, kde sa veľmi dlho drží vlhkosť. Preto sa tam hubám darí."
K druhom, ktoré rastú v kuzmínovskom lese, patria aj vyhľadávané bielohľuzovky. Miro si o nich myslí svoje. „Je to snobská záležitosť, plávky sú oveľa chutnejšie."
Na kolenách. Nad zaujímavou hubou strávi fotograf desiatky minút. Foto: Ján Šuvada
Na huby chodí mykológ - amatér najradšej sám. Nikoho nezdržiava, a nikto nezdržiava jeho. Čo to tam hľadáš, veď tam nič nie je, kto by to fotil, veď sa to nedá jesť - od komentárov konzumných hubárov sa odosobnil už dávno. Kvôli dobrému záberu je ochotný stráviť nad hubou aj dvadsať minút. Na kolenách.
Osí horor, pastva pre oči
„Náhoda. Stál som a čakal, kým si moja priateľka vyberie z batoha niečo na pitie. Pozrel som sa pod nohy do lístia a zbadal som ju. Mala síce iba dva centimetre, no hneď som vedel, že je to ona. Žezlovky sú mojou srdcovkou," spomína Miro Švidroň.
Žezlovka osia. Huba hmyz napadne, zabije a vyrastie. Foto: Miro Švidroň
Vzácny nález žezlovky osej z konca júla v Zázrivej - Kozinskej počas mykologického prieskumu vyvolal v hubárskej obci na portáli nahuby.sk nadšenie. „Osí horor, ale pastva pre oči."
Mykologička Slovenského národného múzea Ivona Kautmanová, ktorej manžel Václav Mirov nález identifikoval, považuje žezlovky za nesmierne zaujímavé huby parazitujúce na hmyze. Číňania ich tisícročia melú spolu s chrobákmi a vyrábajú z nich rôzne lieky, aj proti rakovine.
Na portáli nahuby.sk má Dolnokubínčan stovky fotografií, a to nielen húb, ale aj rastlín, bezstavovcov a vtákov. Na výstave Orava, hubársky raj vo Florinovom dome si ich môžete pozrieť do 5. septembra. Jeho snímky nebudú chýbať ani v najnovšom hubárskom atlase Ladislava Hagaru, ktorý vyjde na budúci rok.
