DOLNÝ KUBÍN. Sedemdesiat koncertov ročne po celom Československu. Množstvo cien z celoštátnych prehliadok vrátane Zaprášených ciest, legendárneho festivalu folku, country a trampskej piesne. Z oravských amatérskych muzikantov sa stávajú poloprofesionáli.
Pesnička Horor vychádza na výberovej čiernej vinylovej LP platni. Prichádza revolúcia. Viacerí členovia kapely, zacítiac nové možnosti, dávajú hudbe vale. Šanca vydať sa na profi dráhu je navždy preč. Ladiči končia.
B. Bystrica, 1988. Zľava: J. Moľa, P. Šulej, J. Mečiar, I. a S. Slamkovci, P. Šulej. Foto: M. Removčík
Veríš či neveríš
„Mne stačí fazuľa, s párkom a cibuľa. Tam, vedľa chaty Primula si spacák rozložím. A napriek rozumu, ja privoniam si ku rumu, veď nie som panák na gumu, a s týmto vystačím". Nielen Konzerva zľudovela, do country spevníkov sa dostali aj iné pesničky. Zásluhou Jána Moľu a Igora Slamku neupadnú do prachu dejín. Ladičské piesne sú späť, na novom CD Veríš či neveríš a v novej, modernej úprave.
„Keď som vlani odchádzal do Pamíru, uvedomil som si, že si do zblbnutia nôtim jednu a tú istú pesničku, ktorú som ráno počul v rádiu," spomína spevák a gitarista Ján Moľa. „Asi to bude aj vyšším vekom, že si človek nespomenie na nič iné. Našťastie, problém sa dá vyriešiť jednoducho. Do uší si strčíte empétrojku alebo čosi podobné. Keď sa k tomu pridruží exhibicionizmus, ktorým oplývajú všetci muzikanti, máte to. Nápad nahrať vlastné CD je na svete."
Krstili baraním džúsom
V krčme U dvoch bratov v Nadliciach vzniká na jar skupina SaMo. Pre niekoho slovná hračka z priezvisk Slamka a Moľa, pre iných Moľov pes. Zdá sa, že ide o nové zoskupenie na country scéne, no opak je pravdou. „Naše, a to nielen hudobné životy sa prelínajú už 34 rokov. Pesničkám sme dali nový, moderný šat. Ako hovorí klasik, skupina nebola veľká, ale obaja muzikanti, harmonikár aj dirigent, robili, čo mohli," hovorí Jano Moľa alias Zrzo.
Svoje prvé cédečko nahráva SaMo v máji na chate muzikantského krčmára Roba Gonosa na Kubínskej holi. Krst nemôže byť inde ako v Minibare Oravia. A krstiť sa nemôže ničím iným ako pravým oravským baraním džúsom z ťapky. „Nech vonia tak, ako voňali kedysi naše pesničky," vyprevádzajú ho bývalí Ladiči do sveta v prvú augustovú sobotu. „Nech poteší všetkých trampov, tulákov, vandrákov, vodákov a milovníkov prírody."
Z vemena plemeno
„Náš bača má dva tituly, pred menom aj za menom. Spĺňa všetky nároky v práci s ovčím vemenom". Jedna z najznámejších pesničiek vyrobila Ladičom za socializmu nejeden problém. „Hrali sme ju na festivale politickej piesne. Porota nám striktne odporučila zmeniť text, ak chceme postúpiť ďalej. Textár Peter Šulej nelenil a vemeno nahradil plemenom. Napísať je jedna vec, no zmeniť text v hlavách vec druhá. Prvá sloha ešte ako tak, no ďalej, ani keby nás z kože drali."
Autor textov Peter Šulej, známy dolnokubínsky kardiológ i miestny politik, s médiami nekomunikuje a výnimku neurobil ani v tomto prípade. Moľa predpokladá, že napísaniu Bačovskej predchádzalo buď stretnutie s titulovaným človekom, ktorý zavesil prax na klinec a dal sa na bačovanie alebo s niekým, kto dostal titul za klobásy. „Peter sa raz rozhodol, že sa bude venovať zabudnutým remeslám na Slovensku. Keby Ladiči fungovali ďalej, naši etnografi by ujúkali od radosti."
A tak okrem Bačovskej nechýba na cédečku Zbojnícka, Pltnícka ani Drotár.
Zamilovaná
Jano Moľa i Igor Slamka veria, že britké pero Petra Šuleja časom neotupelo a že pre nich ešte nejaký ten text napíše. Pred dvadsiatimi rokmi vraj sľúbil Janovi zamilovanú pesničku. „Pochybujem, že si to bude pamätať, ale už vtedy rozhodol, že sa bude začínať slovami „pod baldachýnom tvojich rias". Prisahám, že ju budem spievať oduševnene."
Na koncertoch si Ladiči nikdy nedávali servítku pred ústa. SaMo v tradícii úspešne pokračuje.
S..ť na mňa môže aj holub zo strechy, tak na čo by mi bol chlap? alebo Je ťažké byť debilom, pretože konkurencia je veľká. Ostatné vtipy a „prúpovídky" z krstu, ktorý trval až do rána, publikovať nemožno. „Ľudia sa po každej pesničke majú odreagovať niečím strašným, aby zabudli, čo za pesničku to vlastne počuli. Môžeme ju tak hrať aj trikrát dookola."
Ladiči (1983 - 1990) - dolnokubínska country skupina. Spievali alebo čo i len raz v nej brnkli na strunu Peter a Pavol Šulejovci, Igor, Stano a Miro Slamkovci (Miro Ladičom fandí spoza nebeskej brány), Vlado Škrabák, Jožo Mečiar, Stano Matis, Miro Samek a Ján Moľa. Zvuk mal na starosti Milan Removčík. Na konte majú okolo 30 autorských piesní.
