ZÁZRIVÁ. Výstavu jeho fotografií zo Zázrivej a okolia na júlových Zázrivských dňoch obdivovali rodáci i návštevníci.
Preferujete krajinu, architektúru alebo ľudí?
- Fotím krajinu a ľudí, ktorí sa v nej nachádzajú. Najradšej v súvislosti so zdedenou kultúrou. Folklórne podujatia, šport podľa starých otcov.
Fotíte realitu alebo jej sem-tam pomôžete štylizáciou?
- Realitu. Svojím subjektívnym pohľadom.
Máte v Zázrivej obľúbené miesta?
- Iste. Jedľovinka pod čerešňou na kopčeku. Na jedno miesto môžete prísť stokrát a stokrát vás zaujme niečo iné. Popri Zázrivej rád fotím Malú Fatru, Vysoké Tatry a Roháče.
Zázrivčan Jozef Jurík, amatérsky fotograf.
Kedy najradšej beriete do ruky fotoaparát?
- Hocikedy. Vždy je správny čas. Niekto tvrdí, že cez obed nie, že nie je dobré svetlo. Ja si to nemyslím.
Spomínate si, v súvislosti s fotením, na zaujímavé príhody?
- Do priepasti hlbokej pol kilometra mi spadol objektív. Raz sme sa vybrali do hôr. Po ťažkej túre sme sa rozhodli spať pri jazere. Bol som unavený, tak som urobil iba jednu fotku a fotoaparát odložil. Zaspali sme. V noci prišla líška a začala nám brať veci. Vtip je v tom, že máme z akcie jednu fotografiu, a to hviezdnej oblohy.
Ktorú svoju fotografiu považujete za najlepšiu?
- Najviac sa mi páči zimný Rozsutec urobený do sépie. Ale zo všetkých mám radosť.
Šport podľa starých otcov.
Aký veľký archív máte?
- Fotiek mám na mraky. Sú medzi nimi aj zábery, ktoré nemajú hodnotu, no nechávam si ich kvôli práci v reklame a cestovnom ruchu. Niekedy je dobre mať poruke viac variantov jednej fotky. Najkrajšie tlačím na papier. Občas, pre radosť, robíme s kamarátmi fotky cez zväčšovák. Škoda, že niet viac času.
