ORAVSKÁ LESNÁ. Stavebných robotníkov v centre obce minulý štvrtok predpoludním vyrušil pri práci odporný zápach. Šíril sa z Katrenčíkovského potoka. „Močovka. Na prvý pohľad. Tomu, kto ju pustil, by bolo treba z nej uvariť kávu," povedal nám svedok, ktorý si neželá byť menovaný.
Oko nevidí, nos cíti
Oravskolesňan Pavol Briš, ktorý je zároveň obecným poslancom, tvrdí, že hnojovku vypúšťa do potoka družstvo, a to neustále. „Robia to zákerným spôsobom. V noci. Človek to nevidí, no zápach cíti."
V priebehu dvoch týždňov vraj družstevníci znečistili potok trikrát. V stredu 14. júla, v nedeľu 18. júla a napokon vo štvrtok 22. júla, kedy sa údajne „hustá hnojovka valila ako láva."
Na miesto prišla polícia, ktorá okamžite informovala Slovenskú inšpekciu životného prostredia v Žiline.
Nebolo to naschvál
Štvrtkový únik hnojovice do potoka poľnohospodárske družstvo nepopiera a je pripravené niesť zodpovednosť. Na vine je vraj stredajšia prietrž mračien.
„Chceli sme uvoľniť hnojisko. Začali sme o desiatej za pomoci dvoch fekálnych vozov a nakladačov. Hnojovica doslova vyrazila spod hnojiska pomedzi stroje, ledva sme stihli poodskakovať," povedal predseda družstva Jozef Tisoň. „Nevyhováram sa, nemalo sa to stať. V snahe predísť tomu, čo sa stalo, sme už v stredu od druhej do deviatej večer vyťahovali hnojovicu. Nedá sa nič robiť. Sme na kopci. A počasiu nerozkážete."
Voda v Katrenčíkovskom potoku. Od čistej má ďaleko.
Výhovorky
„Stále sa vyhovára, že robia všetko preto, aby to nevytekalo, no v skutočnosti na to kašle. Dobre vie, že mu to uniká, no nerobí nič, aby tomu zabránil. Celá dedina smrdí," tvrdí Pavol Briš. „Pre pár motýľov idú človeka zavrieť. V Lesnej je otrávený celý potok a je to v poriadku. Smiešny prístup k problematike."
Jozef Tisoň tvrdí, že družstvo nevypúšťa hnojovicu do potoka úmyselne. „Nie je to pravda. Určite nevypúšťame. O nedeli počujem prvý raz," hovorí na margo obvinení.
Prerábanie maštalí i kanalizácie plánujú poľnohospodári dokončiť tento rok. Najvyšší čas, keď zoberieme do úvahy, že za znečistenie Katrenčíkovského potoka hnojovicou zaplatili v roku 2007 pokutu 50-tisíc korún. A po štvrtku im hrozí ďalšia.
Kanál, cez ktorý družstvo znečisťuje potok.
Pokuta do 160-tisíc eur
Milan Baštek zo Slovenskej inšpekcie životného prostredia v Žiline bol v Oravskej Lesnej vo štvrtok aj v piatok. Prešiel potok od Ústredia až po družstvo, zanalyzoval vzorky vody. „Výsledky sú orientačné. Najviac znečistený bol bezmenný potok pod skladmi v areáli družstva. Sedem až deväť miligramov amoniakálneho dusíka prekračuje zákonom stanovenú hodnotu."
Baštek je presvedčený, že došlo ku kontaminácii podzemných i povrchových vôd organickými hnojivami. Ak ju potvrdia oficiálne laboratóriá, v správnom konaní hrozí družstvu pokuta do 160-tisíc eur. „Sankcia nenahradí vhodné technické opatrenia. S organickými hnojivami sa musí nakladať tak, aby sa nedostali do povrchových a podzemných vôd. Bodka."
V prípade daždivého počasia inšpektor nevylučuje ďalšie vyplavovanie škodlivých látok do Katrenčíkovského potoka. „Kým nevyprázdnia hnojiská a nevytiahnu žumpy, technicky nie sú schopní tomu zabrániť. Bez informácií, ako je to poprepájané a čo kde ústi, je ťažké sa tam zorientovať."
V potoku hynú pstruhy
Z rybárskeho hľadiska je Katrenčíkovský potok lipňovou vodou. Okrem lipňov v nej žijú pstruhy potočné a čereble. Lepšie povedané, žili by, keby bola čistá. „Keď pred tromi rokmi uhynuli ryby, predseda nadránom poslal družstevníkov pozbierať veľké kusy. Našli sme už len za vedro menších pstruhov," hovorí Pavol Briš, ktorý posledného uhynutého pstruha s dĺžkou 25 centimetrov objavil minulý týždeň.
Ľudia v dedine slová Pavla Briša potvrdzujú, no boja sa nahlas hovoriť. „Družstvo vypúšťa hnojovku do potoka pravidelne, päť-šesťkrát do roka. Živočícha tam nevidno," tvrdia.
Obec mlčí
Rady s družstvom si zrejme nevie dať ani vedenie obce. O údajných výzvach obecného úradu a uzneseniach zastupiteľstva sme sa v Oravskej Lesnej nedozvedeli nič. Starosta na úrade nebol, služobný telefón nedvíhal. Nateraz jediným dôkazom, že samospráva o probléme vie, je konštatovanie v programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce z roku 2009, v ktorom sa píše:
Významným zdrojom znečistenia povrchových a podzemných vôd je poľnohospodárska výroba. Splach organických a minerálnych hnojív a organických odpadov spôsobuje zvýšený obsah dusičnanov, dusitanov, síranov a chloridov v povrchových a podzemných vodách.
