LIESEK. Tohtoročné povodne pripravili majiteľov pozemkov na Rovni medzi Lieskom a Trstenou o značnú časť ich majetku. Vybrežené koryto Oravice strhlo ľuďom v niektorých častiach aj polovicu ich pozemkov. Hoci sa o probléme vedelo už dávno, nikto s tým dodnes nič neurobil. Ľudia prichádzali o pôdu postupne. Nikdy im však voda nezobrala toľko, koľko pri tohtoročných povodniach.
Nie je to len problém majiteľov
„Nie je to len naša vec, že nám rieka Oravica uberá z pozemkov. Ide aj o problém celospoločenský, pretože koryto rieky Oravica sa približuje k štátnej ceste. Pri pretrvávajúcich dažďoch a prívalových vodách, ktoré v posledných rokoch stupňujú svoju intenzitu, sa môže stať problém akútnym," žiadosť s týmto znením podali majitelia pozemkov lieseckému obecnému úradu.
Hoci väčšinu poškodených pozemkov vlastnia Liesečania, ležia zväčša v trstenskom katastrálnom území. Starosta Martin Dreveňák preto postúpil žiadosť ľudí o riešenie tohto nepriaznivého stavu trstenskému primátorovi.
„Písali sme list na Povodie Váhu, ktorým sme informovali o situácii, a žiadali ju riešiť. Ide však o súkromné vlastníctvo. Napriek tomu si nemyslím, že by si ho mali ľudia chrániť pred vybrežovaním toku sami," hovorí Jozef Ďubjak. „Treba im pomôcť. S lieseckým starostom sa touto otázkou budeme zaoberať."
Všetko bolo hotové, ale...
Situáciu chcel starosta Liesku riešiť už pred rokmi. „Už vtedy sme vybavili doklady na úpravu toku. Povodie Váhu vypracovalo projekt, my sme získali všetky potrebné povolenia, vydali sme stavebné povolenie," hovorí Martin Dreveňák.
Aj keď rozhodnutie v tom čase údajne napadli ochranári, obvodný úrad životného prostredia rozhodnutie o úprave koryta vydal. „Aj krovie okolo Oravice sme už vyrúbali, kompetentní vyčlenili peniaze na stavbu. Napokon sa však nič nerobilo. Dôvodom mal byť presun peňazí na východ Slovenska, ktorý v tom čase sužovali podobné záplavy ako tento rok," hovorí starosta.
Podľa Miloša Okála, vedúceho vodného diela Orava však práce pribrzdilo stanovisko štátnej ochrany prírody. „Nesúhlasila s tým, aby sa koryto vyložilo kameňom. Chceli tam vysadiť kríky."
Novú hrádzu strhlo
O zregulovaní časti Oravice sa na niekoľko rokov úplne prestalo hovoriť. Ľudia sa mohli len nečinne prizerať, ako z ich pôdy každým rokom ubúda. Pôvodne išlo koryto popod kopce, dnes je kdesi úplne inde."
Vodu sa po neúspešnom projekte v minulosti pokúšalo odkloniť poľnohospodárske družstvo. „Urobili však slabšiu hrádzu, ktorú pri ďalšej, väčšej povodni odtrhlo a voda opäť tiekla kade-tade," hovorí starosta.
„Podľa zákona si má každý majiteľ chrániť a zabezpečiť svoj majetok. Svojvoľne do toku zasahovať nemôže, mohol si však u nás vybaviť povolenie, s ktorým by si potrebné úpravy mohol urobiť," povedal riaditeľ Správy povodia horného Váhu Róbert Hok.
Čo majú ľudia robiť teraz, keď už prišli o nemalé výmery svojich majetkov, je zatiaľ otázne. No ak si bude mať zregulovať breh pri svojom pozemku každý sám, načo budú inštitúcie, ktoré majú vodné toky spravovať?
