DOLNÝ KUBÍN. Ak ste čítali knihu Anna z Avonlea, určite sa vám v mysli vybaví pán Harrison, ktorého pre neslušného papagája Zázvora opustila žena. Márne sa pokúšala odučiť papagája vulgárne nadávať. Čím viac sa snažila, tým horšie vták hrešil. Keď prišiel na návštevu pastor, v polovici modlitby, zbadajúc kohúta, začal papagáj kliať jedna radosť. Harrisonovci sa dali opäť dokopy, až keď vtáka trafil blesk.
Papagájov ako Zázvor máme aj v metropole dolnej Oravy. Písať o nich je nemožné pre šťavnatý slovník. „Ideme na pivo," je vari jedinou publikovateľnou vetou.
Nešťastná láska ku korele
S výnimkou päťročnej pauzy je život Ivana Bachynca spätý s exotickými vtákmi. Agapornisy, korely, alexandre a napokon žako. „Sľúbil som ho mame na šesťdesiatku, no do tej má ešte ďaleko. Chodieval som okolo kamarátovej predajne chovateľských potrieb. Pipo sa mi zapáčil, tak som si ho po návrate z dovolenky kúpil."
Asi štrnásťročný alexander Alex a jeho trojročná družka Ťapka nového člena rodiny prijali vlažne. Majú celkom iné starosti. „Alex bol zaľúbený do korely. Dvoril jej zbytočne, spáriť sa nedokázali. Zaobstarali sme mu mladú samičku, no nejaví o ňu záujem. Možno robí svoje veľký vekový rozdiel, asi to už nevie," hovorí Ivan.
Obraz. Druhy domov zelených papagájov.
Somár spro...
Dobré ránko, mama, fuj, Pipo, pekný Pipo, spinkaj, pusu, fúkaj, Ičo, ahoj, Ičo - slovná zásoba Pipa rastie. Nové slovo sa učí asi dva týždne, potom ho opakuje a spája s tými, ktoré už pozná. Nadávky ho neučia. „Vie povedať iba somár. A zo slova sprostý len polovicu." Dôkazom je nahrávka v mobilnom telefóne. „Somár spro, somár spros, somár..."
V našej prítomnosti Pipo nerozpráva. Konzumuje cherry paradajku. Drží ju v pazúroch a spôsobne z nej odzobáva. Okrem paradajok si rád po-chutí na jahodách a melóne. Špeciálna strava, ktorú Ivan kupuje v Banskej Bystrici, vyjde mesačne do tisícky.
Pipo. Nech urobí čokoľvek, je mu odpustené.
Život bez papagája? Nikdy
Večer po príchode z práce si Ivan uvarí kávu, zapáli cigaretu a venuje sa Pipovi. „Sedí mi na kolene a necháva sa hladiť. Keď jeden deň vynechám, urazí sa. Zhadzuje kŕmidlá, ničí hračky, nechce spať." Pre vtáky sa Bachyncovci museli vzdať kvetov, papagáje ušetrili len kaktusy. Nebezpečenstvo hrozí aj káblom, gombíkom, diaľkovým ovládačom.
Vtáky nemajú problém vletieť do taniera a zobrať si, na čo majú chuť. Syr, šunku i chlieb. Zelené alexandre nehybne spia na obrazoch v obývačke. Vyzerajú ako dekorácia. „Keď z ničoho nič začnú lietať, návšteva je v šoku."
Na rozdiel od žaka, ktorý je väčšinu dňa v klietke, alexandre lietajú po byte od pol siedmej ráno do pol deviatej večer. Aj preto je nutné vysávať dvakrát do dňa. Napriek tomu si život bez vtákov Ivan nevie predstaviť. „Rodičia ich majú namiesto vnúčat. Ak si raz založím rodinu, papagáj v nej bude. O tom niet pochýb."
