Piatok, 23. október, 2020 | Meniny má AlojziaKrížovkyKrížovky

So starkým, ktorého nikdy nevidel, si podáva ruku cez hoblík

Keď si v roku 1993 rodina Blažeja Vronku pripomínala nedožité sté narodeniny otca Xavera Vronku, pripravil syn pre príbuzných netradičné prekvapenie. V rodičovskom dome zriadil múzeum z vecí, ktoré používalo niekoľko generácií jeho predkov.

Jeden nástroj na výrobu šindľov má Blažej Vronka po dedovi, druhý mu daroval kamarát.Jeden nástroj na výrobu šindľov má Blažej Vronka po dedovi, druhý mu daroval kamarát. (Zdroj: NAĎA KALIŠOVÁ)

RABČICE. Ponk, šiber, sopúch, pahovník, rigeľ, motek. Názvy, ktoré väčšine súčasníkov nič nehovoria. Pomenúvajú pritom veci, ktoré naši starí a prastarí rodičia denne využívali. Hoci ich už nie je veľa, stále sa dajú nájsť. Všetky pohromade sme objavili v rodnom dome Námestovčana Blažeja Vronku v Rabčiciach. Okrem nich tam nájdete aj zrkadlo a skriňu po sudetských Nemcoch, drevené, ručne vyrobené hoblíky z roku 1914 či jedinečnú kamennú pec bez komína.

V múzeu, ktoré zriadil pred 17 rokmi, sa prenesiete o desiatky rokov späť do minulosti.

Skryť Vypnúť reklamu

V jednej izbe štyri

Malá drevenička z roku 1926 na konci Rabčíc, postavená na jednom z vŕškov, je zaujímavá už na prvý pohľad. No pri prejdení cez prah dverí sa návštevník odrazu ocitne v prvej polovici minulého storočia. Tri neveľké miestnosti sú zariadené pôvodným nábytkom. Zo stropu visia staré petrolejky, pri ktorých sa deti učievali, keď ešte v chalúpke nemali elektrinu. Komora je zaplnená všakovakými starými tradičnými nástrojmi. V neveľkej kuchyni nás víta domáci pán Blažej. Okamžite sa pustí do spomínania na časy, keď ešte v dome žil s rodičmi, ôsmimi súrodencami a starými rodičmi.

„V kuchyni sa vždy zdržiavalo najviac ľudí. Tu mama varila. My, deti, sme sa vedľa nej hrávali, aby nás mala stále na očiach. Táto miestnosť však neslúžila len ako kuchyňa, ale aj ako jedáleň a obývačka, otec tu mal dokonca aj stolársku dielňu," hovorí Blažej. „Toto je stolársky ponk. Keď bolo treba čokoľvek z dreva urobiť, mal všetko poruke. V lete na stolárčinu času nebolo, lebo sme pracovali na poli, a v zime, aby nemrzol vonku, stružlikal v kuchyni a piliny išli rovno do pece." Stolárska dielňa hneď vedľa kuchynskej pece mala veľa výhod. Tou hlavnou bolo, že sa deti odmalička učili remeslu.

Skryť Vypnúť reklamu

Snímateľné okná

Majiteľ dreveničky tvrdí, že systém stavania domov kedysi a dnes je veľmi podobný. Už pred rokmi, keď staval jeho otec s dedom ich rodný dom, zabudovali skrine do stien, aby nezaberali priestor. Sami na kolene si vyrábali trojité okná. „Keď prišla jar, vnútorné okná sa dávali preč, aby si tam mohla dať gazdiná muškáty. Po ďalšom oteplení išli dole aj vonkajšie okná. Zostali len stredové, ktoré sa ako jediné dali otvárať. Cez zimu sme okná neotvárali, vetrali sme len cez dvere," hovorí majiteľ múzea.

kjgh

Minciar

V kuchyni aj spálni sa ponad pece tiahnu dve žrde. Tie slúžili na dosúšanie dreva a mokrého oblečenia. Spálňu zdobí stará vyrezávaná skriňa a veľké zrkadlo, ktoré na Oravu priviezli krátko po druhej svetovej vojne z Čiech, z územia, kde žili sudetskí Nemci.

Skryť Vypnúť reklamu

Ušlo sa deťom aj susedom

K najzaujímavejším stavbárskym súčastiam domu patria tri murované pece, ktoré sú navzájom prepojené. Jedna, hlavná, stojí v kuchyni, druhá v spálni, tretia je v podkroví. V kuchyni bol sporák s ohniskom, plameň prechádzal cez sopúchy do pece v spálni, kde bola aj rúra na pečenie mäsa. Keď sa plameň vrátil naspäť do hlavnej piecky, smeroval rúrou do podkrovia, kde končil v poslednej peci. Pec nemá komín, ani nikdy nemala. „Hore je len malá kamenná piecka s platňou a dvierkami na boku. Tie sa otvárali, aby sa dym mohol rozliezť popod strechu. Bol výborným konzervantom strechy a podkrovie slúžilo aj ako udiareň."

Pec musela mať špeciálny bezpečnostný šiber, ktorý museli majitelia drevenice zatvoriť hneď, ako sa vznietili sadze v rúre či sopúchoch. Zakrátko sa totiž mohla chytiť strecha a do niekoľkých minút by zhorela celá chalúpka. Neprichádzalo do úvahy, aby sa celá rodina vybrala na pole a v piecke sa kúrilo. Kúriť nemohli ani v noci, a to ani v zime. „Keď sme boli malí a bola zima, rodičia museli piecku strážiť. Raz nespal jeden, potom druhý. V predsieni sme vždy mali vedrá s vodou, ak by sa sadze vznietili."

Pec v kuchyni mala veľký otvor. Do neho vkladala gazdiná chlieb. Naraz ich upiekla až deväť. Vystačiť museli na celý týždeň, dva bochníky išli pre susedov. Pred pecou bola v zemi polmetrová diera, čertova jama ju ľudia volali. „Keď mama piekla chlieb, vošla do jamy, sadla si na podlahu a rovno pred očami mala pec. Nemusela sa toľko zohýnať, aj lepšie videla," hovorí pán Blažej.

Čosi mu darovali známi

Najviac historického náradia skladuje Blažej Vronka v niekdajšej komore. V tej aj v minulosti bývalo náradie a veci, ktoré sa bežne nepoužívali. Dnes tam nájdete všetko od starého kolovrátka, šijacieho stroja, sklenenej mútničky na maslo, starodávnych zámkov, cez konské chomúty, česadlá na ľan, staré váhy, desaťročia staré žehličky, až po všakovaké stolárske náčinie. Väčšina vecí je pôvodných, patrili Blažejovým rodičom, starým aj prastarým rodičom. Niektoré mu darovali priatelia, známi, ktorí ich radšej niekomu dajú, akoby ich mali vyhodiť či spáliť.

„Veľa starého náradia mám od Štefana Račáka z Novote. Niečo mi daroval Jožko Odrobiňák z Námestova, suseda z Námestova mi zase poslala staré súkenné nohavice. Vždy som radšej, keď mi to prinesú, ako keby to mali vyhodiť."

Formy na oštiepky aj topánky

Pahovníky, nástroje na výrobu šindľov aj pahov, teda drážok na drevených okenných rámoch, má pán Blažej vo svojej zbierke hneď dva. Obidva sú zo začiatku minulého storočia.

Zvláštny vzťah má majiteľ zbierky ku všetkým veciam. Spájajú ho s jeho predkami, preto by nikdy ani jednu nepredal. Ako hovorí, keď drží v rukách hoblík, ktorý jeho dedo vyrobil ešte v roku 1914, akoby si so starkým podával ruku. A to i napriek tomu, že zomrel skôr, ako sa Blažej narodil.

jhgjhg

Blažej Vronka pri starodávnej mašine.

V komore sme objavili originálne železné zámky vyrobené v starodávnych vyhniach. Niektoré nemali ešte ani kľučky, tie modernejšie, s kľučkami, mali aj takzvané rigle, ktorými sa dvere zarigľovali zvnútra a nebolo ich treba zamykať kľúčom. V drevenici má zberateľ aj formy na výrobu krpcov či syrových oštiepkov. „Niektoré formy sú mladšie, iné staršie. Tento kohútik má možno aj viac ako sto rokov. Dedil sa z generácie na generáciu. Zaujímavá je táto forma z akejsi špeciálnej živice. Kúpil som ju pred 30 rokmi od 80-ročnej starenky. Celý život do nej odlievala oštiepky."

Ekologický lapač múch

Pozornosť púta aj krásne zdobený šijací stroj značky Singer s nemeckými nápismi. Pred pár rokmi ho chceli istí Rabčičania vyhodiť, pán Blažej ho však stihol zachrániť. „Možno by sa na ňom ešte aj šiť dalo, keby som ho trošku poopravoval."

Na skrini visí tenká reťaz s okrúhlym kovom na spodnej strane. Z vrchnej strany má snímateľné závažie a tyčku dlhú asi dvadsať centimetrov. „To je minciar. Slúžil na váženie menších množstiev, najčastejšie syra," hovorí zberateľ.

Vedľa čierneho kolovrátka, ktorý bol tradičný pre túto oblasť, stojí zvláštne drevené čudo. Pán Blažej nám ukázal, ako funguje. Je to prvý počítač, ktorý vyrobili pred viac než sto rokmi. „Touto kľukou treba otočiť 24-krát. Každý 24. raz v mechanizme cukne. Prístroj slúžil ženám pri namotávaní spriadenej vlny či ľanu. Ten sa dával do motkov, jeden motek mal štyri lakte. Vlna v jednom motku musela byť na kolese natočená 24-krát. Gazdiná mohla vďaka tomuto vynálezu klebetiť so susedkou, nemusela rátať, koľkokrát už vlnu či ľan navinula, Robil to za ňu počítač."

V múzeu v Rabčiciach nás zaujal aj jeden zvláštny sklenený výtvor. „To je ekologický lapač na muchy. Má otvor zhora aj zdola. Do tohto válovku sa nalialo sladké mlieko, ktoré prilákalo muchy. Keď do neho raz vleteli, vonku sa už nedostali. Zachovalo sa veľmi málo kusov, lebo sú urobené z veľmi jemného skla."

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  2. Vitajte v postapokalyptickom svete
  3. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  4. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  5. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  7. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  8. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  3. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  4. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  5. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  6. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  8. Úprava osobného motorového vozidla
  9. Important information for Brazilians living in Slovakia
  10. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  1. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 17 868
  2. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 15 695
  3. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 12 959
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 12 691
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 940
  6. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 10 585
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 089
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 580
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 490
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 334
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Koronavírus na Orave: zvyšok sa bude meniť podľa diania (minúta po minúte)

Na Orave sa začal pilotný projekt celoplošného testovania na Covid-19.

Testovanie na Covid-19.

Na Slovensku od soboty platí zákaz vychádzania

Oravcom a obyvatelia Bardejovského okresu majú oveľa prísnejšie podmienky pohybu mimo domova ako ostatní Slováci.

Od zajtra začína pilotné testovanie na Orave a v okrese Bardejov.

O stravenkovej petícii rokovali na ministerstve

Iniciátora petície Za zachovanie súčasnej platnej legislatívy v oblasti stravovania zamestnancov Ľubomíra Sečkára s jeho tímom prijala generálna riaditeľka sekcie práce Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Danica Lehocká.

Na palubovke góly strieľa, na trávniku im zabraňuje

Martin Adamčík ťahá florbalový klub a hrá i futbal.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zoznam odberných miest v Dolnom Kubíne, Námestove, Trstenej a Tvrdošíne

Na Slovensku prebieha celoplošné testovanie na koronavírus. Pozrite si zoznam odberných miest na Orave.

Zamestnanec reťazca: Mali sme pozitívnu kolegyňu, musel som ísť aj tak do práce

Aké pocity zažívajú ľudia z prvej línie, sme zisťovali od zamestnanca nemenovaného obchodného reťazca.

Od soboty bude platiť na Slovensku zákaz vychádzania, sú aj výnimky

Pre žiakov druhého stupňa základných škôl sa v pondelok začína dištančné vyučovanie.

Už ste čítali?