DOLNÝ KUBÍN.Prvú požičovňu s 250 filmami kúpil Dušan Obecajčík na inzerát. Otvoril ju v roku 1996 v novinovom stánku pri geodézii. Nasledoval ďalší stánok, vlastná predajňa. Biznis s videokazetami a cédečkami postupne rozbehol v ďalších mestách, aj za hranicami Oravy. Dnes ledva prežíva. A dúfa, že sa požičiavanie filmov a predaj cédečiek nestanú minulosťou.
Prím hral Titanic
„V najlepších časoch som mal na kazetách asi štyritisíc filmov," spomína Dolnokubínčan. „Životnosť závisela od videa. Na kvalitnom sa dal film pozrieť zvyčajne 60 - 70-krát. Na starej „šunke", ktorá kazetu hneď „požula", sa, samozrejme, zničil okamžite."
V deväťdesiatych rokoch leteli akčné filmy. S výnimkou 11-oskarového Titanicu s Leonardom DiCapriom a Kate Winslet. „Kúpil som 40 kusov, z toho 30 do požičovne. V prvých dňoch boli všetky preč." O kazety dnes už nemá nikto záujem. Ani ich výpredaj za symbolické euro nie je žiadnym ternom.
Všetko je na internete
Videokazety nahradili dévedéčka. A požičovne internet. S poklesom záujmu prevádzkovatelia postupne zatvárali najprv klasické požičovne, neskôr aj automaty. Dušan ostal v dolnooravskej metropole sám. Ešte pred dvomi rokmi sa dalo. Teraz je to vraj bieda. Z 3500 filmov si minulý pondelok našiel cestu k divákovi iba jeden. Našťastie, nie každý deň je pondelok.
„Vlani mi klesol obrat o 30 percent, toho roku takisto. Ľudia nemajú peniaze a všetko je na internete," definuje príčinu Dušan. „Keď zavolám, že prišla novinka, zákazník mi povie, že ju už videl."
Biznis môžu zachrániť nové technológie. „Blu-ray u nás nemá úspech. Bežný divák rozdiel medzi blu-ray a DVD nepostrehne. 3D je iná káva. A televízie 3D filmy nevysielajú. Táto technológia by mohla ľudí prilákať späť."
Dnes letí romantika
Denne pribudne v požičovni aspoň jeden film. Najviac letia romantické tituly, trilery alebo filmy podľa skutočných udalostí. Avatar a Podivuhodný prípad Benjamina Buttona sú hitmi posledných mesiacov. Akčný film je v kurze dva-tri týždne, viac po ňom nikto nesiahne, oskarové sa požičiavajú pravidelne. Sem-tam ktosi príde po rozprávku, česko-slovenský či erotický film. Tie posledné si ľudia najčastejšie požičiavali z automatu. Pýtať si ich sa hanbili.
A hoci už iba zriedkavo, stáva sa aj to, že príde človek pod kravatou a požičia si filmy navždy. Dostať ich späť sa nedarí, aj preto novému zákazníkovi dovolia zobrať si so sebou iba jeden film.
Kto hľadá, nájde
Podobný osud ako požičiavanie filmov postihol predaj cédečiek. Pravdaže, nájdu sa výnimky, praví depešáci zásadne kupujú originály. Každé má svojho majiteľa, je len otázkou času, kedy si poň príde, povedal kedysi Dušanovi známy. Predaj cédečka, ktoré ležalo na polici desať rokov, je dôvodom na malú oslavu. Naposledy sa takto pochlapil Braňo Mojsej.
„Zastavila sa u nás pani, ktorá žije v Amerike. Hľadala pesničku, myslím, že od Mariky Gombitovej. Keď sme ju našli a pustili jej ju, rozplakala sa. Jeden Francúz zas kdesi počul Aj tak sme stále frajeri od Petra Nagya. Kým sme konečne prišli na to, čo to vlastne hľadá, chvíľu to trvalo. Doslova utekal z predajne s cedéčkom pod pazuchou, aby si ho mohol doma pustiť."
Momenty, ktoré aj v zlých časoch, držia Dušana Obecajčíka nad vodou. „Nie je to med lízať, ale nemôžeme všetci predávať rožky alebo prášky. Funguje to vo svete, dúfam, že bude aj u nás."
