Svet je dnes niekde úplne inde

TRSTENÁ. Rakovina prsníka, cisársky rez, umelé oplodnenie či ojedinelé operácie v Hornooravskej nemocnice. Týmto témam sa venovali odborníci na lekárskom seminári v Hornooravskej nemocnici v Trstenej.

Hovoríme s primárom gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia Marianom Tholtom.

Seminár ste venovali spomienke na Helenu Kesslerovú. Prečo?

- Doktorka Kesslerová bola prvým gynekológom na Orave. Do nemocnice prišla v rokoch, keď ešte gynekologické oddelenie ani neexistovalo. Spolu s prvým primárom Valérom Mydlíkom začali z ničoho. Postupne budovali lôžkovú časť, pôrodnú sálu, operačky, ambulancie. Helena Kesslerová zaviedla po celej hornej Orave preventívne prehliadky, organizovala poradne pre tehotné ženy. Šírila osvetu a hygienické návyky. Obetovala tejto činnosti všetky sily. Všetko robila s láskou. Myslela ďaleko dopredu. Zaslúži si, aby sme si na ňu zaspomínali aspoň takýmto spôsobom.

Ako si spomínate na túto významnú oravskú lekárku?

- Medicína a služba pre pacienta bola pre ňu všetkým. Bolo to jej poslanie na tomto svete. Bola otvorená, priama, vedela sa pravde pozrieť priamo do očí, nebála sa režimu, ktorý ju v rokoch, kedy tu pôsobila, dosť prenasledoval a obmedzoval hlavne vo vzdelaní.

Do Trstenej sa doktorka Kesslerová dostala hneď po skončení školy, viac-menej akoby za trest, pretože bola kádrovo nespoľahlivá. Po ľudskej a odbornej stránke vedela prekonávať rôzne prekážky, nikdy nepoložila zbrane, bojovala do posledného dychu.

Aká bola nosná téma seminára?

- Téma bola dosť obšírna, aby sa mohli vzdelávať lekári z rôznych odborov. Podstatní boli prednášatelia, špičkoví európski vedci a lekári. Dostať ich do Trstenej, do takej malej nemocnice, nie je jednoduché. So všetkými sa však poznám osobne, poznajú a vážia si moju prácu, rovnako ako prácu celého gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia v Trstenej.

Jednou z tém bola diagnostika a liečba ochorení prsníkov. Aká je v tomto smere situácia na Slovensku?

- Rakovina prsníka je najčastejším zhubným ochorením u žien. Na Slovensku stále ročne zomiera mnoho žien na túto chorobu. Profesor Ján Danko ukázal, kde sú rezervy, aké sú možnosti, čo treba zlepšiť. Priblížil najmodernejšie svetové výsledky a postupy. Bohužiaľ, na Slovensku v tejto problematike už niekoľko desiatok rokov stagnujeme.

Venovali ste sa aj problematike cisárskeho rezu. Uprednostňujete prirodzený pôsob pôrodu alebo cisárskym rezom?

- Profesor Pavel Ventruba z Brna ukázal všetky nebezpečenstvá, ktoré so sebou prináša pôrod cisárskym rezom a vyzdvihol prednosti pôrodu prirodzeným spôsobom. Samozrejme, niekedy je cisársky rez nevyhnutný, no nesmie sa stať paušálnym spôsobom ukončenia tehotenstva. Vysvetlil tiež, aké sú možnosti rodiť po cisárskom reze prirodzenou cestou. Má bohaté skúsenosti, veď na klinike v Brne sa ročne narodí viac ako šesťtisíc detí.

Aké miesto má v súčasnosti v gynekológii umelé oplodnenie?

Doktor Peter Harbulák z Bratislavy pôsobí ako vedúci lekár v najväčšom centre pre umelé oplodnenie. Vo svojej prednáške poukázal na výbornú spoluprácu s našim oddelením, výborné výsledky práce mojej zástupkyne doktorky Ľubomíry Pánikovej, ktorá sa tejto problematike venuje priamo na našom oddelení. Dnes môžu mať, vďaka pokroku, deti aj ženy, ktoré pred niekoľkými rokmi túto možnosť nemali. Pritom nejde o žiadne šarlatánstvo ani o veci, ktoré by boli neetické či neľudské. Párov, ktoré nemôžu mať deti, je dnes veľa a touto metódou dokážeme mnohým z nich pomôcť.

Čomu ste sa na seminári venovali vy?

- Naše oddelenie dokumentuje niečo, čo sa na Slovensku nerobí bežne. Ide o náročné operácie, ktoré u nás robíme už pomerne dlho. Sú pre pacientky veľmi výhodné, preto k nám nechodia len Oravčanky, ale ženy z rôznych kútov Slovenska.

Ako by ste zhodnotili tento medzinárodný seminár?

- Nepochybne naplnil svoj účel. Len takouto formou sa môže nemocnica posunúť ďalej. Musí vychovávať odborníkov, ktorí sa postupne stanú známymi aj za hranicami Oravy. Nemôžeme v našej nemocnici od našich, najmä mladých lekárov chcieť, aby boli samoukmi. Svet je dnes úplne inde, ako pred niekoľkými rokmi. Už nestačí robiť základnú medicínu a spoliehať sa, že nám to stačí, aby sme obstáli v konkurencii. Musíme robiť viac, pretože len kvalitná práca zachová nemocnicu v regióne. K jej prežitiu neprispeje politikárčenie. Pacientov totiž zaujímajú výsledky.