KLIN. Zuzana Kovalčíková sa s postihnutím narodila. Jej mama vraj dostala v tehotenstve ružienku, choroba poškodila plod. Osud obral Zuzanu o zdravie, posilnil v nej ale umelecké cítenie.
Skladá v brailovom písme
Zuzana čítala rada odmala. Už na základnej škole chcela viac, ako len čítať. Mala potrebu dať svoje pocity a myšlienky na papier. Vážnejšie sa začala venovať básnickej tvorbe na strednej škole. „Navštevovala som košikársky odbor. Nemala som veľa učenia, takže som sa mohla popri štúdiu venovať aj písaniu," hovorí 35-ročná žena.
Myšlienky najprv vkladá do písacieho stroja pre nevidiacich, v brailovom písme. Potom texty prepisuje do špeciálneho počítača, ktorý jej každé vpísané slovo prerozpráva.
Prvá zbierka básní Zuzany Kovalčíkovej sa volá Moje oči. „Je o mne, mojom postihnutí, živote." Druhú knihu Naše malé slniečko venovala svojim dcéram, trojročnej Annemárii a ročnej Kristínke. „Chcem vydať aj tretiu knihu. Mám už na to dostatok nových básní."
V pravej ruke Zuzana drží text napísaný v brailovom písme, v druhej ruke má najnovšiu zbierku svojich básní venovanú dcéram.
Hudba jej pomohla nájsť partnera
Dôležitým prvkom v živote Zuzany bola a je i hudba. Keď jej rodičia kúpili varhany, začala svoje básne zhudobňovať. Zistila, že jej to ide celkom dobre. No v poslednej dobe sa jej nedarí. Svoje texty chce preto ponúknuť hudobníkom. „Mám náboženské a detské básne, texty o živote aj láske."
Hudba pomohla Zuzane nájsť si manžela. Zoznámili sa cez kamaráta, mladá žena vtedy chcela hrať na hudobný nástroj. So svojím vyvoleným spočiatku prespevovali básne. Zblížili sa a rozhodli pre spoločný život.
Múza prichádza, keď deti zaspia
Zuzana sa pred troma rokmi stala prvý raz matkou. Dnes má už dve zdravé dcéry. Materské povinnosti jej dali sprvu zabrať, ale popasovala sa s nimi. Stali sa každodennou rutinou, rovnako ako ostatné veci, na ktoré si nevidiaca žena musela zvyknúť. S domácimi prácami jej pomáha osobná asistentka i manžel.
Múza zastihne Zuzanu zväčša večer, keď dievčatá sladko zaspia. „Sadnem si a čakám na myšlienky. Keď sa začnú hrnúť, dokážem za večer napísať aj päť básní."
