SUCHÁ HORA. Dekan Michal Tondra pochádza zo Spiša. Pred štyridsiatimi rokmi ho však osud a kňazské povolanie priviedli na Oravu. Nový kraj mu prirástol k srdcu až tak, že ho už nikdy neopustil. Uplynulú nedeľu správca suchohorskej farnosti oslávil 40. výročie od vysvätenia za kňaza. Sám však kňazstvo nepokladá za prácu, ale za Božie povolanie.
Božie povolanie
Kňazom sa chcel stať Michal Tondra odmalička. Už ako malý prváčik začal miništrovať, neustále robil čosi, čo súviselo s kostolom. Vždy vedel, že raz vstúpi do seminára a jedného dňa ho vysvätia za kňaza. Nikto mu to nemusel nanútiť, sám cítil, že si ho povoláva Boh. Podporovali ho rodičia, vzorom mu bol aj brat František, ktorý vstúpil do seminára o osem rokov skôr.
Svoj sen si naplno začal plniť po skončení základnej školy, po ktorej absolvoval trojročnú strednú všeobecno-vzdelávaciu školu. Hneď po maturite, v roku 1965, sa prihlásil do kňazského seminára, kde ho po piatich rokoch, 21. júna 1970, vysvätili za kňaza. „Seminár som absolvoval v Bratislave. Bol to v tých rokoch jediný seminár na Slovensku. Všetky ostatné komunisti zrušili," hovorí dekan Tondra.
Staval aj rekonštruoval
Po vysvätení sa dostal mladý kňaz prvý raz na Oravu. Umiestnili ho do Zázrivej, kde pôsobil tri a pol roka po boku svojho brata Františka. Od 1. decembra 1973 bol správcom farnosti v Hladovke, pod ktorú patrila aj Suchá Hora. Zo slovensko-poľského pohraničia odišiel po viac ako 16 rokoch. Tentokrát do neďalekej Trstenej. V tom čase sa na hornej Orave začala éra stavieb a opráv kostolov. V trstenskej farnosti nebolo pritom nič nezvyčajné, keď spolu s ľuďmi pracoval na stavbe aj kňaz Michal Tondra.
„Kostoly bolo treba rekonštruovať. Počas komunizmu sa nesmeli stavať cirkevné budovy, opravovať sa mohli len vtedy, ak štát udelil špeciálne povolenie. Kostoly boli po revolúcii v zlom stave, preto sme sa hneď pustili do ich opravy. Tak sa nám podarilo zrekonštruovať kostol v Zábiedove, Trstenej, postavili sme nový bohostánok v Brezovici, v Novom Ústi vzniklo pastoračné centrum," hovorí duchovný. Počas komunizmu sa podarilo upraviť len kostol v Hladovke a Suchej Hore.
Po šestnástich rokoch sa dekan na vlastnú žiadosť vrátil naspäť k hraniciam, tentokrát však už do novej, samostatnej farnosti v Suchej Hore. „Pribudli roky, začali ma prenasledovať choroby, trstenská farnosť už bola pre mňa veľká. Sám som chcel odísť do menšej, pokojnejšej farnosti."
Tvrdé prenasledovanie
Za štyridsať rokov, čo Michal Tondra pôsobí v oravských farnostiach, sa veľa zmenilo. Iná je politická situácia, odlišné sú životné podmienky. „Najhoršie bolo kňazstvo za čias komunizmu. Všetko kontroloval štát a Štátna bezpečnosť. Mali sme stále na krku tajných. V každej dedine mali komunisti svojich informátorov, ktorí nás sledovali, čakali, čo urobíme. Nesmeli sme pracovať s mládežou, nesmeli sme robiť žiadne aktivity, najlepší kňaz bol ten, ktorý nerobil nič. Nesmeli sme vychádzať z kostola, mohli sme len odslúžiť omšu v kostole a dosť," hovorí dekan.
Aktívnejší kňazi museli počítať s tým, že im Štátna bezpečnosť kedykoľvek odoberie štátny súhlas na výkon kňazského povolania.
Zlé vplyvy zvonku
Dnes je úplná náboženská sloboda. Túto slobodu však každý chápe po svojom. „Niektorí sa jej potešia, iným to veľa nedá. Vonkajšie vplyvy pôsobia aj veriacich. Mnohé médiá rozvracajú morálne hodnoty človeka, rodiny i celého spoločenstva. Vnášajú do života neistotu pri výbere medzi správnym a nesprávnym riešením." Michal Tondra vyzýva ku kresťanskej morálke aj pri výbere televíznych programov. „Ak si niekto myslí, že všetko je povolené, potom tak vyzerá aj jeho život. Sloboda nie je o tom, že môžeme robiť čo chceme. Je o tom, že môžeme slobodne zachovávať Božie zákony."
Za štyridsať rokov sa zmenili aj ľudia. Ženú sa najmä za bohatstvom, majetkami, peniazmi. „Ak si človek chce udržať vieru a charakter, dokáže to aj napriek vonkajším vplyvom," hovorí Michal Tondra. „Ľahostajní ľudia boli kedysi a sú aj teraz. Aj vtedy boli horliví veriaci a sú i dnes. V ére komunizmu existovali prekážky vo viere zvonku, teraz je viac prekážok zvnútra. Pre morálnu rozvrátenosť sa viera ťažšie dostáva do vnútra človeka."
