DLHÁ NAD ORAVOU. Každý muž, keď bol malý, sníval o malom nožíku - rybke. Deti nemali veľa hračiek, no s pomocou noža si dokázali z dreva vyrobiť jednoduché luky, šípy, pušky. Odtiaľ už nebolo ďaleko k rezbárstvu. Jozef zdedil umelecké cítenie po mamke. Zatiaľ čo väčšina jeho rovesníkov hrala pod oknami futbal, on sedel za stolom a pomáhal mame vyrezávať šablóny, ktoré prekresľovala na steny domov.
„V závode, kde som robil, sme si s kolegami urobili dlátka. Keď nebolo na údržbe roboty, krátili sme si chvíle vyrezávaním do linolea alebo preglejky," spomína 62-ročný rezbár.
Rezbárske zručnosti sa mu zišli pri zariaďovaní domu. Keď bolo treba zmajstroval poličky, stojany, garniže.
Poslúchol kamaráta, spravil nahuľu
Viac ho však lákalo umelecké spracovanie dreva. Skúšal to s portrétmi aj sochami. Raz mu kamarát vnukol nápad. „Spýtal sa ma: Kedy urobíš nejakú nahuľu?" Jozef vyrezal do dreva milenecký pár. Manželka nebola nadšená, také niečo sa vraj nepatrí zobrazovať. Rozhodol sa preto urobiť postavu ženy. Aj v tomto prípade zasiahla domáca pani. „Hodil som jej väčšie prsia, také, aké si predstavuje na ženskom tele väčšina chlapov. Bol ho naozaj kus hrudníka, ale na nástojenie ženy som z neho musel ubrať."
Robí reťaze z dreva
Zaujímavým dielom dlžianskeho rezbára sú aj reťaze vyrobené z jedného kusu dreva. Výrobu drevených reťazí niekde zahliadol a zaujala ho až tak, že začal pátrať po tajomstve ich zhotovovania. „Najprv som si myslel, že ide o trik. Dovtedy ma omŕzalo, kým som na to neprišiel," hovorí aktívny dôchodca. V tomto smere mu pomohla dlhá maródka, na ktorej sa ocitol po páde zo strechy. „Nudil som sa, tak som skúšal. Keď som za deň spravil tri oká a nepukli, skákal som od radosti."
Štrikovaním reťazí z dreva Jozef prečkal povinnú dovolenku. Najdlhšia reťaz, ktorú zatiaľ vyrobil, meria takmer štyri metre.
O rezbárstvo ho takmer pripravila píla
Je priam neuveriteľné, že rezbár, ktorý svoje výtvory cifruje do najmenšieho detailu, má na pravej ruke funkčný len jeden prst. Prostredník mu chýba, o ďalšie ho takmer pripravila píla. Po úraze sa zdalo, že Jozef sa k svojej záľube nebude môcť vrátiť. „Všetko mi padalo z ruky. Stále som však s prstami cvičil, ohýbal ich, aby som do nich dostal silu." Postupne si na prácu s poranenou rukou privykol.
Väčší problém mu teraz robí zrak, pri vyrezávaní potrebuje okuliare. Keď si ich naposledy nenasadil, vyrezal postave pastiera šesť prstov. Zistil to na druhý deň, no to už mal na očiach okuliare.
