NÁMESTOVO. Stanislav Kormaňák je hasičom od roku 1975. Slúžil vo všetkých oravských okresoch. Napriek tomu, že jeho povolanie patrí k najnebezpečnejším, v pria-mom ohrození života sa zatiaľ neocitol.
Odrobenými rokmi prevyšuje šéfa
Stanislav chcel byť hasičom odmala. „Otec bol dobrovoľný hasič v dedine. Bavilo ma to, prihlásil som sa do školy v Žiline. Otvárali úplne prvý ročník, nastúpili sme siedmi učni," spomína otec ôsmich detí z Brezy. Ako profesionálny hasič začínal v Tvrdošíne. Neskôr pôsobil v Dolnom Kubíne, nakoniec zakotvil v Námestove.
V apríli tohto roku vystriedal v pozícii služobne najstaršieho kolegu z Tvrdošína, ktorý išiel do penzie. Stanislav slúži dlhšie ako jeho súčasný šéf. Na stoličke sa ho napriek odrobeným rokom nechystá vystriedať. „Nemám vysokú školu," hovorí.
Začiatky hasičskej kariéry
Začiatky svojej kariéry má Stanislav Kormaňák doteraz čerstvo v pamäti. „Najviac sme kedysi zasahovali pri požiaroch hospodárskych budov. Bolo to v časoch, keď sa viac gazdovalo." Teraz najčastejšie vyrážajú k dopravným nehodám.
Najväčší požiar hasil v osemdesiatych rokoch v Širokej. Horel agrochemický podnik. Bol najťažším zásahom skúseného hasiča. „Bolo mínus dvadsať stupňov, ale horelo všetko, autá, chemikálie, pneumatiky. Mali sme čo robiť. S vtedajšou technikou to bolo ťažké."
Aj keď ako hasičovi ide Stanislavovi o život takmer pri každom zásahu, do vážnejšieho ohrozenia života sa zatiaľ ne-dostal.
Mladší kolegovia nedajú na Stanislava dopustiť. Stále sa majú od neho čo učiť.
Výsluhu ešte nechce
Stanislav by svoje zamestnanie nemenil. „Baví ma." Hovorí, že byť hasičom nie je povolanie, ale poslanie.
V dnešnej dobe má povolanie hasiča v spoločnosti väčšiu váhu ako voľakedy. „Hasiči neboli dob-re platení , pracovali cez víkendy, aj sviatky. O hasičoch sa tiež hovorilo, že sú pijani. Neviem, prečo."
Štát nedávno priznal hasičom výsluhový dôchodok. Fyzicky náročnú prácu môžu opustiť skôr. Stanislav sa však na zaslúžený odpočinok nechystá. „Stále vládzem a mladších kolegov mám čo naučiť."
