VYŠNÝ KUBÍN. Róbert Lavotta je vo svojom pokročilom veku aktívnym vodičom. Na takmer štyridsaťročnej škodovke chodí do mesta, na futbalové zápasy do susednej dediny i na výlety do prírody.
Starký získal vodičské oprávnenie v roku 1955. Jazdil však už aj predtým. „Raz ma chytili žandári. Auto som musel odstaviť na kraj cesty. Preukaz som nemal, no potreboval som jazdiť služobne. Zachránilo ma to, že som robil technika pre okresného veterinára," spomína Vyšnokubínčan.
Začiatkom päťdesiatych rokov, keď začínal jazdiť, vraj bolo v Dolnom Kubíne len niečo cez desať áut. Šoférovať sa učil na motorke. Na nej mal aj nehodu. Odvtedy jazdí bez vážnejšej dopravnej kolízie. „I keď teraz už auto hockde šuchnem. Naposledy pred pár dňami, keď som cúval z dvora."
Takmer štyridsať rokov jazdí Róbert Lavotta na starej škodovke. Doposiaľ ho nesklamala. „Veď sa o ňu aj patrične stará," hovorí manželka. Do auta síce nesadá tak často ako kedysi, ale predsa. Hlavne, keď si v okresnom meste potrebuje niečo vybaviť. Na šoférovanie nepotrebuje dokonca ani dioptrické okuliare.
Dôchodca však priznáva, že za volant sadá s čoraz väčším strachom. „Na cestách pribudli autá a jazdí sa veľmi rýchlo."
