DOLNÝ KUBÍN. „Afganci si uvedomujú, že v krajine, kde je takmer 90-percentná nezamestnanosť, im prácu a dôstojný život zabezpečí len vzdelanie," hovorí Ján Andris. „A tak nie je nič mimoriadne, ak v škole pre 300 detí študuje až 1 500, vyučuje sa na tri smeny a žiaci dochádzajú do školy pešo viac ako hodinu."
Aj napriek nie príliš chýrnemu obrazu o Afganistane sa práve do tejto krajiny vďaka projektu Twin school vypravil na unikátnu dvanásťdennú študijnú cestu ako jeden z troch Slovákov aj učiteľ Obchodnej akadémie Ján Andris. Dolnokubínska škola je do tohto pozoruhodného projektu zapojená ako jedna z siedmich škôl na Slovensku. Okrem slovenských škôl sú súčasťou projektu aj školy z Estónska, Švédska a Veľkej Británie.
Národným koordinátorom je občianske združenie Človek v ohrození a zmyslom projektu je prostredníctvom partnerstiev škôl na Slovensku a v Afganistane odbúrať stereotypy, ktoré vznikli na základe negatívnych a jednostranných správ prezentovaných v médiách.
Afganskí učitelia sú plní elánu, majú chuť učiť sa.
Školy štátne i neštátne
Cieľom cesty bola návšteva šiestich partnerských škôl v Afganistane a vedenie dvoch workshopov pre afganských učiteľov v hlavnom meste Kábule a v meste Mazar-e-Sharif na severe Afganistanu. Počas pobytu európski učitelia navštívili dva základné typy škôl. Štátne, vybudované a podporované švédskou organizáciou SCA (Swedish Committee for Afghanistan) a neštátne, spravované afganskou neziskovou organizáciou Aschiana.
„Školy v Afganistane sa mierne odlišujú od našich európskych predstáv," hovorí Ján Andris. „V neštátnych školách sa deti zvyčajne vyučujú v triedach bez lavíc. Sedia na zemi. Štátne, podporované SCA, majú základné vybavenie, problémy však majú s knihami a pomôckami." Ale o čo je ich vybavenosť skromnejšia, o to viac študentov v nich chce študovať. Potrebu vzdelania si mladí Afganci uvedomujú.
Problémom je ale aj vzdelanie učiteľov. Väčšina učiteľov má ukončené len 12-ročné vzdelávanie, čo je obdoba nášho stredoškolského vzdelania.
V skromne vybavenej škole žiakov z roka na rok pribúda.
Učitelia majú chuť učiť sa
Čo nemožno uprieť afganským učiteľom je ich chuť učiť sa. Učiteľ v tejto krajine je zvyčajne muž v strednom a staršom veku, čo je pozostatok z dôb Talibanu, kedy mali ženy zakázané vzdelávať sa. Nakoľko v afganskom školskom systéme stále prevláda memorovanie, úlohou európskej delegácie bolo ukázať afganským kolegom aj iné, finančne nenáročné metódy výuky.
Po úvodných rozpakoch sa aj napriek značným kultúrnym rozdielom aktívne zapájali do vzdelávacích aktivít, ktoré boli zamerané na skupinové vyučovanie, aktívnu prácu s textom, základné matematické operácie hravým spôsobom a na osvojenie si základných ekonomických zručností netradičnými metódami.
„Ich túžba po vzdelávaní, bezprostrednosť, komunikatívnosť a nápaditosť predčila všetky naše očakávania," povedal učiteľ z Oravy. „Z Afganistanu sme odchádzali s pocitom, že naše stretnutia obohatili obidve strany. My sme svojim afganským kolegom ukázali iné možnosti vyučovania a oni nám elán a odhodlanie posúvať hranicu svojich vedomostí aj napriek obmedzeným ekonomickým podmienkam a svojmu veku."
