HLADOVKA. Písali sa 40. roky minulého storočia, keď sa na Orave prvýkrát objavil zaujímavý bocian čierny. Ľuďom sa ukazuje len zriedka, preto nie je nič zvláštne, že ho obyvatelia Hladovky a Suchej Hory, kde desiatky rokov tieto operence hniezdia, ešte ani raz nevideli. Pred otravnými návštevníkmi sa ukrývajú vysoko v korunách stromov, ďaleko od ľudských obydlí. K ľuďom priletia len vtedy, keď cítia dostatok potravy. Podobne ako ich bieli príbuzní, aj bociany čierne zimujú v teplých krajinách, najčastejšie v Afrike.
Začínajú miznúť
Donedávna sa bocianom čiernym u nás darilo. V Boroch v okolí Hladovky a Suchej Hory hniezdili dva alebo tri páry čiernych bocianov. „V po-slednom období však tento tajomný operenec začína z Oravy miznúť," hovorí ornitológ Dušan Karaska. „Bociany vyvádzajú v priemere menej mláďat ako kedysi. Príčina tohto ne-priaznivého stavu nie je celkom známa. Pravdepodobne je to spôsobené viacerými faktormi - zvýšeným výrubom starých lesných porastov, vyrušovaním na hniezdiskách, ničením mokradí ako lovísk bocianov, zvýšeným používaním chemikálií, hlavne na ťahových cestách a zimoviskách v Afrike a Stredomorí, úhynom na drôtoch elektrického vedenia či odstrelom."
Zvierací outsideri
Bociany čierne sa od bielych líšia okrem sfarbenia aj veľkosťou, tmavšie sú o čosi menšie. Na rozdiel od bielych hniezdia v lesoch a potravu hľadajú v zarastenom prostredí, najmä na brehoch vôd. Aj preto sa ich najviac nachádza neďaleko mokradí a lesnatých oblastí s vodou. Čierne operence nie sú také spoločenské, ako ich bieli bratia, nevytvárajú veľké kŕdle. Hniezdia osamotene, niekedy vzdialené od seba niekoľko kilometrov.
Hoci žijú mimo ľudí, podobne ako ostatné zvieratá, tiež potrebujú ľudskú starostlivosť a akceptovanie. „V okolí obsadených hniezd je v hniezdnom období, od apríla do júla, potrebné minimálne zachovávať pokoj, zabrániť likvidácii a znečisťovaniu mokradí. Odborne zdatné a zaškolené osoby môžu pomáhať aj inak, opravou nestabilných a inštaláciou nových umelých hniezd."
Oravský bocian zakotvil v Izraeli
Ornitológ z Oravského Podzámku sa výskumom tohto netradičného operenca zaoberá už 23 rokov. Za tie roky navštívil desiatky hniezd a okrúžkoval stovky mláďat. Vďaka krúžkovaniu získali ornitológovia zaujímavé poznatky o hniezdnej biológii aj o príčinách ohrozenia.
„Krúžkovaním sme zistili, že Oravou prechádza rozhranie, ktorým časť vtákov tiahne na africké zimoviská západnou cestou cez Iberský polostrov, no veľká väčšina východnou cez Balkán a Izrael. Taktiež sa zistilo, že súrodenci, krúžkovaní na hniezde v tom istom roku, tiahli do Afriky samostatne rôznou cestou - jeden cez Izrael a iný cez Švajčiarsko a Španielsko. Vďaka klimatickým zmenám naše bociany začínajú zimovať už aj na Blízkom Východe a do Afriky sa nemusia vracať. Svedčí o tom niekoľko zimných pozorovaní oravských bocianov čiernych z Izraela," povedal Karaska.
Najstarší oravský bocian čierny, ktorého ornitológovia monitorujú, bol okrúžkovaný ešte v roku 1997 pri Trstenej. Naposledy ho odborníci spozorovali vlani v septembri na rybníkoch pri Tirat Tzvi v Izraeli.
Všímajte si okrúžkované bociany
V roku 1994 začali odborníci v rámci celosvetového výskumu biológie bociana čierneho tieto operence krúžkovať farebnými plastikovými krúžkami, ktoré sa dajú spozorovať pomocou ďalekohľadu. Dušan Karaska je národným koordinátorom spomínaného programu.
„Vďaka tomuto „zlepšováku" došlo k mnohonásobnému zvýšeniu pozorovaní bocianov čiernych, ktorých je zo Slovenska dovedna k dnešnému dňu 271," povedal ornitológ, ktorý súčasne poprosil všetkých milovníkov prírody, aby si všímali, čo vo svojom ďalekohľade vidia. „Ak spozorujete bociana s plastikovým krúžkom, odčítajte ho a oznámte mi to. Prispejete tak k výskumu a ochrane tohto zaujímavého operenca.
